sobota, 31. marca 2012

Z vyhliadkovej terasy Nového mosta

Bratislavský Nový most je dominantou mesta už od mojich stredoškolských čias. Pamätám si, ako ho slávnostne otvorili na konci prázdnin, práve pri príležitosti výročia SNP. Po ňom dostal vtedy aj meno, ktoré bolo po roku 1989 zmenené na Nový. Práve nedávno sa mesto rozhodlo, že  v auguste tohto roku sa mostu vráti pôvodný názov.

Je to most, ktorý nemá pilier v toku rieky, ale je zavesený na pylóne vysokom skoro 85 m. Jeho atrakciou je reštaurácia s kaviarňou, ktorá je na vrchole spomínaného piliera. Jej pôvodný názov bol Bystrica, dnes sa volá UFO (o vrátení mena tomuto zariadeniu sa nehovorí).  Na streche reštaurácie je vyhliadková terasa, na ktorú sme sa pred dvomi týždňami konečne vybrali aj my. Aj keď sme už kedysi dávno kaviareň navštívili, vôbec si na pocity z tej návštevy a samozrejme aj vyhliadky na Bratislavu cez okná kaviarne nepamätám.

Za necelú minútu sme sa dostali hore výťahom a ďalej sme pokračovali ešte po niekoľkých schodoch, kým sme sa dostali na miesto, z ktorého sme si chceli pozrieť naše mesto. Na túto akciu sme mali kúpené dlhší čas vstupenky, ktoré okrem vyhliadky z terasy obsahovali aj malé občerstvenie v podobe miešaného nápoja a koláčika.  No naše prvé kroky viedli na terasu, lebo sme sa nevedeli dočkať výhľadu na mesto. Dlho sme si vyberali deň, kedy tam pôjdeme, nakoniec sme si veľmi dobre nevybrali, lebo práve vtedy fúkal príšerný vietor a nebyť toho, že terasa má ochranný múrik dosť vysoko, tak som mala chvíľami pocit, že ma odtiaľ sfúkne. No aj napriek nárazom vetra pohľad na Bratislavu z tejto výšky stál za to.

Dopredu zaplatené občerstvenie sme skonzumovali pri dosť nepohodlných malých stolíkoch, kde sa ledva zmestili po tri poháre s nápojom a tanieriky s koláčom. Počas toho, čo sme tam sedeli, boli v prevahe čašníci tohto zariadenia. Keď sme tam vošli, sedeli tam dvaja ľudia a počas našej návštevy si k vedľajšiemu stolíku sadli na vypitie kávy dvaja Rakúšania. Odišli ešte skôr ako my. Napriek tomu, že bolo nedeľné popoludnie, reštaurácia zívala prázdnotou. Po skonzumovaní dopredu zaplateného občerstvenia sme išli na terasu ešte raz. Aj keď sme si pôvodne plánovali, že tam vyčkáme až do západu slnka, veterné počasie nás od toho odradilo.
















Niekoľko fotografií z vyhliadky je aj Na krásnom modrom Dunaji.




piatok, 30. marca 2012

Magnólie v Medickej záhrade

Po na toto ročné obdobie nadpriemerne teplom víkende prišlo počas týždňa postupné ochladzovanie. Po krásnych teplých dňoch prišlo najprv niekoľko veterných dní a vietor priniesol konečne aj oblačnosť. Preto konečne, lebo na našom území za celý marec skoro vôbec nepršalo. Zopár kvapiek spadlo naposledy niekedy začiatkom mesiaca. Meteorológovia sa nechali počuť,  že taký suchý marec sme tu nemali už 142 rokov.  Ani dnes veľa vody na zem nespadlo, ale zato sa oproti predošlým dňom ochladilo viac ako o desať stupňov. Práve teraz, ako píšem tieto riadky, vykuklo spoza mrakov slnko, aj keď je ešte obloha dosť tmavá a  možno z nej ešte nejaký ten dáždik spadne. Predpoveď počasia nám ani na zajtra lepšie počasie nesľubuje.

Včera som bola po dlhšom čase v meste. Necestovala som zvyčajným  spôsobom na konečnú autobusu pod Nový most, ale som si vybrala opačný spôsob - išla som na opačný koniec trasy autobusu na Mlynské Nivy. Vystúpila som na predposlednej zastávke a to som už mala iba kúsok do Medickej záhrady. Takže cestou za povinnosťami som si urobila malú zastávku aj v tomto parku.








Želám vám všetkým príjemné prežitie ďalšieho jarného víkendu.


utorok, 27. marca 2012

Purpur na oblohe

Aj u vás dnes fúkal po celý deň vietor? Nemám rada vietor. Aj moje uši sú naň veľmi citlivé. Náš balkón vtedy vyzerá hrozne. Keďže je na ňom množstvo kvetov v kvetináčoch, vietor  z nich rozfukuje zem, ktorá je veľakrát až v kuchyni. Niekedy mám taký pocit, že v Bratislave je v roku len veľmi málo dní, kedy vietor nefúka. Ako cyklistka by som vám o tom vedela veľa rozprávať.

Viete, kedy nás čaká ďalší veterný deň? Poznáte niektoré pranostiky o počasí? Zvyknete si všímať, či sú pravdivé? Mne sa včera podvečer naskytol nádherný pohľad na zapadajúce slnko. Ešte niekoľko dní ho budem vidieť z okien nášho bytu alebo z balkóna, no o niekoľko dní sa mi výhľad na každodenné divadlo na oblohe zatvorí. Spôsobia to listy na topoľoch, ktoré rastú pri našom dome. Až do neskorej jesene, kedy znovu opadnú, západ slnka za obzor neuvidím. Ten včerajší bol predzvesťou dnešného veterného počasia.

Zábery sú len s niekoľkominútovým odstupom a moje fotografie neukážu nikdy tú podvečernú oblohu tak, ako naozaj vyzerá. Červeň na oblohe chytala až purpurové odtiene.




A keď slnko zašlo úplne za obzor, začalo sa stmievať a na oblohe sa objavil mesiac s hviezdami.


nedeľa, 25. marca 2012

Takto pokročila u nás jar

Možnože pozornosti niektorých neušlo, že môj blog Mimi a jej svet v poslednej dobe dosť zanedbávam. Nie, že by som nemala v zásobe dosť fotografií, o ktorých by som mohla písať, dokonca si občas utrhnem chvíľku a vybehnem s fotoaparátom von aspoň cestou do obchodu. Musím sa priznať, že som zanedbala iné veci, tak  ich teraz neporiadnica musí doháňať. Dúfam, že sa nájde zopár ľudí, ktorým moje fotky chýbajú, tak som sa trošku realizovala aspoň na blogu o Bratislave, kam nepíšem žiadne texty a tým pádom je pridávanie fotografií časovo menej náročné. No dnes mi nedá, aby som vám neukázala na niekoľkých fotografiách to, ako u nás pokročila jar. Fotky, ktoré čakajú v archíve môjho počítača z predošlého týždňa, prídu na rad až niekedy začiatkom apríla.











 
 


štvrtok, 22. marca 2012

Hausbóty na dunajských ramenách

Posledný zimný víkend sa niesol už v znamení jari, preto sa do prírody vybralo množstvo ľudí. Aj ja som sa aspoň v nedeľu vybrala na malú prechádzku na bicykli, o ktorej som už písala v nedeľu. V tom predošlom článku som sa zamerala hlavne na kvietky, ktoré som pri svojej prechádzke objavila. Teraz chcem ukázať, ako sa zmenili dunajské ramená od mojej poslednej návštevy. Bola som tam vtedy so synom a ak si spomínate, trošku sme hazardovali tým, že sme po ľade prešli na druhú stranu brehu.  V nedeľu sa mi už nepodarilo urobiť fotografie tých istých pohľadov, pretože by som musela vojsť do vody. Článok z februárovej vychádzky je TU.










utorok, 20. marca 2012

Od 6:14 SEČ je definitívne tu

Keďže je tento rok priestupný,  astronomická jar prišla o deň skôr. Presne dnes ráno o šiestej hodine aj štrnástej minúte stredoeurópskeho času. Dnes teda môžeme povedať, že obdobie predjaria s typickými snežienkami, lieskou a napríklad aj bahniatkami (tie som tento rok ešte vôbec nevidela)  už máme za sebou a od dnes si začíname užívať naozajstnú jar. Nechcem byť príliš optimistická, lebo z minulosti viem, že chladné zimné počasie sa nám môže  ešte kedykoľvek vrátiť a narobiť veľké škody v prírode. Bola by som rada, keby sa tak tento rok nestalo.

Aj prvé rozkvitnuté zlatovky  sú dôkazom toho, že začiatok jari je už tu. Postupne pribudnú  niektoré ovocné,  ale aj okrasné stromy, tráva sa každým dňom bude stále viac zelenať. No aby som nepredbiehala, tu skončím. Tomu, čo bude neskôr, sa budem venovať až potom, keď to bude aktuálne.

Včera som odfotila prvý zlatý dážď  (forsythia suspensa) - viem, že je to nesprávne pomenovanie, ale mne sa páči, som naň zvyknutá, tak ho tu použijem - cestou do petržalského Tesca. Obyvatelia tej časti Petržalky majú šťastie na to, že ich okolie asi nespadá pod správu tej istej firmy, pod ktorú spadá to naše.  U nás totiž skoro pred každou jarou zrežú všetky ozdobné kríky natoľko, že sa z ich kvitnutia tešiť nemôžeme.  V tej firme sa doteraz nenašiel nikto, kto by si dal do google otázku, kedy sa má ker  zlatovky orezávať. Keby tak urobil, dozvedel by sa, že kry, ktoré kvitnú skoro na jar, sa  presvetlia až po ich odkvitnutí. Vtedy sa tvarujú, prípadne radikálne omladia.  Staré výhonky sa každé dva roky po odkvitnutí kompletne odrežú. Nechá sa len polovica hlavného výhonku. Odstránia sa aj tie výhonky, ktoré rušia tvar kra. Rada by som vedela, akí odborníci riadia tú firmu, kto im zadáva túto prácu  a kto im za tú ich odbornú prácu aj zaplatí. No asi nemusím dlho rozmýšľať, peniaze na ich činnosť idú na sto percent z našich daní a objednávateľom bude nejaký  "tiežodborník" na petržalskom miestnom úrade.  Uvažujem o tom, že by som mu tento článok mala poslať.

Od jarnej rovnodennosti som prešla ku kritike práce niektorých ľudí, no na tom nesprávnom mieste. Už roky sa chystám, že  na úrad napíšem postreh či sťažnosť, no doteraz som sa k tomu nedopracovala.




Neďaleko nás som s rozdielom troch dní  fotila kry zlatovky a tie vyzerajú takto:



Koncom januára  prišla čata ľudí, ktorým dali do rúk motorové píly a prikázali im, že od zeme majú zarovnať všetko na jednu výšku, približne 30 cm. Takto skončili  aj kry zlatovky.




P. S.

Ako asi tento problém trápi zodpovedných úradníkov, toho dôkazom je môj dodnes neriešený podnet na stránke

 ODKAZ PRE STAROSTU,


ktorý som podala prostredníctvom facebookovej stránky JOPka - Jednotka oduševnených Petržalčanov a ktorý ani do dnešného dňa nebol zodpovedaný. 

11. júna 2012