utorok, 31. januára 2012

Show Me The Place

31. január 2012. Deň, kedy sa dostal do predaja ďalší album 77-ročného  Leonarda Cohena.  Old Ideas - to je názov albumu, v ktorom si môžete vypočuť desať nádherných songov. V poslednej dobe sa dali niektoré skladby vypočuť na webovej stránke speváka.  Mojou  hitovkou sa stihla stať  skladba Show Me The Place. Krásna, zasnená. Ukáž mi miesto.

Nájde sa niekto, kto ju vyslobodí zo zajatia ľadu?

Náhodou som dnes cestovala električkou cez Štrkovec. Napadlo mi, že vystúpim na zastávke Pri jazere a pôjdem sa pozrieť, ako vyzerá pri nízkych teplotách posledných dní Štrkovecké jazero. Bolo zamrznuté. Ľad nie je hladký, na hladine sú namrznuté kusy ľadu.  Vyzerá to tak, ako keby boli na povrchu rozhádzané sklené črepy. Na opačnom konci jazera som videla, že kúsok vody pri brehu ešte nezamrzol. Tam sa zhromaždilo veľa vodných vtákov. Labute, kačice, potápky, čajky a aj holuby. Toto všetko tam kŕmili ľudia, aj keď som si hneď na začiatku areálu všimla tabuľu, ktorá kŕmenie zakazuje. Dôvod? Neviem. U nás v Petržalke som takú tabuľu nikde nevidela.

Ako som prichádzala bližšie k nezamrznutej časti jazera, videla som už z diaľky, že na hladine kúsok odtiaľ sa trápi jedna labuť. Až keď som prišla bližšie, som zistila, že je svojím bruchom primrznutá o hladinu jazera. Zo všetkých možných síl sa snažila z tohto zajatia vyslobodiť, no nedarilo sa jej. Sama si nepomôže. Meteorológovia hlásia ešte silnejšie mrazy, ako sú teraz. Keď som prechádzala okolo jedného staršieho pána, počula som, ako niekomu do mobilu hovorí, aby mu vyhľadal číslo telefónu na Slobodu zvierat. Keďže som sa postavila neďaleko od neho, počula som, ako primrznutú labuť nahlásil tomuto združeniu. Aj mi o tom neskôr povedal, podišiel totiž  bližšie ku mne. Ja som ho po krátkom rozhovore opustila, išla som si fotiť kačice s bielou náprsenkou, ktoré som ešte v našich petržalských vodách nevidela. Keď som sa vracala k električke, počula som tohto pána rozčúlene hovoriť ďalšej staršej pani, že mu v Slobode zvierat poradili, aby volal hasičov. Bol rozčarovaný z toho, že im posiela každý rok 2 percentá z dane a keď chcel ich pomoc, tak mu poradili hasičov.

Čo si myslíte? Pomôže niekto tejto labuti? Z fotografií je zrejmé, ako sa tam trápi.











piatok, 27. januára 2012

Vtáčiky a tohtoročná zima

Tohtoročná zima zatiaľ priala vtákom. Ešte stále majú dosť možností, aby si našli v prírode dostatok potravy. Vtáčiky z dnešných fotografií som fotila pri nedávnej prechádzke v Sade Janka Kráľa a dnes popoludní v lesíku v Ovsišti. Dlho som ich pozorovala a fotila, ako prilietavali na kŕmidlá, ktoré sú v lese na niektorých stromoch. Lenže sú to také škaredé amatérske diela, že by mi kazili celkový umelecký dojem z fotografie :-(. Aj keď sa mi tam fotoaparátom podarilo zachytiť veľa sýkoriek, o niečo menej brhlíkov a ešte jedného vtáčika, ktorého meno nepoznám, nepoužila  som na koláž ani jednu z tých fotografií.

Už keď som vtáčiky fotila, mala som predstavu, že z fotografií budú koláže. Kvôli tomu som si fotila aj pozadia na tieto fotky. Kôru stromov, borovicu a iné stálozelené kry. Nakoniec som použila len kôru stromu a jeden strom s nádhernou bielou kôrou.

Keď som po príchode domov otvorila počítač, medzi novinkami na blogoch, ktoré som ešte nestihla čítať, bol aj blog poľskej blogerky  menom Giga. Okrem ďalších pekných fotografií som aj u nej našla koláž sýkorky.

Pozrite si aj vy jej blog - MÓJ KAWAŁEK PRZYRODY.





štvrtok, 26. januára 2012

Prechádzka v parku

Január sa nám pomaly blíži ku koncu a poriadna zima ešte stále neprišla. Tie dve niekoľkohodinové sneženia  som nestačila poriadne ani odfotiť. Aj moja včerajšia prechádzka Sadom Janka Kráľa pripomínala skôr jarnú ako zimnú.  Fotografie o tom povedia viac.













Aj na blogu Na krásnom modrom Dunaji pribudli nové fotografie.



Veľmi sa mi páči váš blog... ale naozaj

Som si vedomá toho, že s názorom, ktorý tu teraz vyslovím, zostanem osamotená. Na blogovej scéne totiž znovu vypukla davová psychóza, ktorej sa nemienim zúčastňovať. O čo ide? O oceňovanie blogov. Ty  mne, ja tebe a on zase ďalším. Aký to má význam? 

Už viackrát som vyslovila, že ocenenie blogu vyjadrujem tak, že na ten konkrétny blog chodievam a že tam napíšem k článku, prípadne k  fotografiám komentár. Napíšem, keď ma to zaujme, odídem bez stopy v prípade, keď ma téma nezaujala. Pritom to môžu byť u toho istého blogera na tom istom blogu články, pri ktorých chcem nechať svoj názor, prípadne len pozdrav a na druhej strane sú u toho istého blogera príspevky, ku ktorým sa nedokážem donútiť, aby som tam nechala pár slov. Keď raz niekto napríklad vyrába gýče a píše o nich, naozaj sa neviem pretvarovať a napísať nejaké slovo, radšej odtiaľ rýchlo utekám preč.  Ak sa mi nejaký blog páči, som ochotná o ňom napísať, prelinkovať ho. Ale načo je dobré to davové oceňovanie?

Nedávno som môj názor na tento spôsob spamovania už vyjadrila na jednom blogu. To isté by som chcela napísať aj tu. Prirovnávam to k reťazovým mailom, ktoré niektorí s radosťou šíria po internete a z ktorých ma ide trafiť. Už som vysvetľovala iksypsilonom ľudí, že ja si takéto maily neprosím, že ich ďalej nebudem posielať a ani ja nie som na ne zvedavá. Ak si chcem na nejakú tému niečo pozrieť - či sú to články alebo fotografie, dokážem si vyhľadať veci aj sama. 

Preto som na môj blog dala prosbu, aby mi nikto žiadne ocenenia neposielal. Ak sa mu môj blog páči, nech ho chodí čítať a nech sa prípadne aj zapojí do komentovania. Zo skúsenosti viem, že mnohí na môj blog pravidelne chodia a nikdy tu po sebe nenechali ani slovko. Veľakrát, len čo mi vybehne nový článok, okamžite sa mi niekto unúva na návštevu, no komentár tu nikdy nezanechá. Tomu rozumiem tak, že môj blog sa mu automaticky načítava a chodí sem len preto, že nevie, ako ináč zabiť svoj nudný čas. No čo s takými? Dôkazom podobného správania je napríklad aj štatistika, ktorú robí blogger na našich blogoch. Na môj blog chodí najviac ľudí z google a na druhom mieste je to jeden konkrétny blog, ktorý ja pravidelne navštevujem a občas tam zanechám komentár. No ešte sa nestalo, že by aspoň raz  z tých 13 248 návštev k dnešnému dňu, ktoré prišli z uvedeného blogu,  napísal niekto komentár. Aj to je na zamyslenie.

Moje prvé a jediné ocenenie ma vlastne zaskočilo. Tento názor som mala už aj vtedy, no nečakala som, že by mi raz niekto ocenenie poslal. Slušnosť mi nedala odmietnuť ho, ale hneď vtedy som dala na môj blog prosbu, že si ďalšie ocenenia neželám. Priznám sa, ani to prvé ocenenie som ďalej neposlala. Bude ma niekto nasledovať?

Teraz by som mala navštíviť množstvo blogov a nechať tam odkaz: Zastav sa u mňa, máš tam prekvapenie :-)

utorok, 24. januára 2012

Ťažko bolo prázdnemu žalúdku na veľtrhu Danubius Gastro

Chcela by som sa ešte raz vrátiť k mojej návšteve veľtrhu v bratislavskej Inchebe, na ktorom som bola v sobotu minulý týždeň. O tej časti, ktorá sa venovala cestovaniu, som už písala v príspevku TU

Predpokladala som, že tam po otvorení nebude veľa ľudí, preto som sa tam vybrala radšej hneď ráno. Nezvyknem ani v iné dni raňajkovať, nejedla som ani v tú sobotu. Raňajky som ako obyčajne vybavila jednou kávou. A to bola veľká chyba. Prišla som do priestorov, kde na mňa zo všetkých strán útočili rôzne lákadlá. Vône klobás a údeného mäsa sa striedali s vôňami syrov, potom som musela odolávať pohľadom na veľký výber sladkostí, lákavých zmrzlín a ani nejdem vymenovávať všetko, čo sa dalo na veľtrhu vidieť. Viac ako dve hodiny som odolávala všetkým týmto dobrotám a veru ma aj začala pobolievať hlava. Zachránila ma ďalšia káva, tentokrát ochutená až 16 bylinami, na ktorú ma pozvali do jedného zo stánkov.


Fotografie z veľtrhu sú aj s textom k nim vo fotoalbume. Klikni na fotografiu




Keďže moja fotoprehliadka končí fotografiami Bratislavských rožkov, rozhodla som sa, že sem pridám recept na tento múčnik. Priznám sa, že som ich ešte nikdy nepiekla. Recept podľa Cechu pekárov a cukrárov regiónu Západného Slovenska bol uverejnený v Bratislavských novinách.

Recept na pravé Bratislavské rožky


Bratislavské rožky musia mať svoju chuť, to znamená krehké cesto a vyvážený pomer cesta a plnky, svoj tvar, pričom sa musia líšiť orechové od makových, a svoju farbu - musia byť výrazne hnedé, mramorované vďaka potieraniu žĺtkom. Podľa cechu pekárov to dosiahnete, ak budete postupovať podľa tohto receptu, ktorý by mal stačiť asi na 100 rožkov s hmotnosťou 40 g.

Suroviny: 0,5 kg pšeničnej polohrubej múky, 0,5 kg pšeničnej hladkej múky, 4 - 8 Dg pekárenského droždia, 1 Dg soli, 0,15 kg cukru, 0,30 kg čerstvého masla (margarínu), asi 0,2 l plnotučného mlieka
Plnka: 1 kg mletého maku, 0,5 kg pieskového cukru, 1 bal. vanilkového cukru, kôra z 1 citróna, 0,5 l vody
Na potretie cesta: minimálne 3 žĺtky

Príprava: Pripravíme si droždie v asi  0,1 l vlažného mlieka, asi po 20 minútach ho vlejeme do múky, ktorú sme dôkladne zmiešali. Pridáme cukor, soľ a vmiešame aj zvyšok mlieka. Postupne pridáme tuk (maslo, margarín, prípadne jedlý olej) a všetko dokonale spracujeme tak, aby sa cesto nelepilo. Urobíme guľu, ktorú dáme do nádoby na kysnutie. Kysnúť môže 20 minút až hodinu, podľa toho, koľko sme použili droždia. Vykysnuté cesto ešte raz premiesime. Po ďalších 10 - 20 minútach rozdelíme cesto na polovice, a urobíme z nich dva asi 50 cm sendviče. Tie potom ešte ďalej predlžujeme a z prútu cesta odkrajujeme kúsky asi 25 g (majstrovské rožky, ako na súťaži, sa pred ďalším spracovaním vážia každý zvlášť, rovnako aj plnka do nich). Z kúskov cesta narobíme guľôčky.

Príprava náplne: Cukor rozpustíme vo vode a zohrievame. Pridáme pomletý mak, za stáleho miešania zohrievame dovtedy, až sa mak zahustí. Do chladnúcej náplne pridáme nastrúhanú kôru z citróna a vanilkový cukor. Po vychladnutí by mala byť zmes taká hustá, aby sa dali z nej rukou robiť šúľance. Ak je ešte riedka, môžeme ju zahustiť troškou kvalitnej strúhanky (niektoré gazdinky na to používali perník na strúhanie). Na orechovú náplň (ktorá sa variť nemusí, ale je lepšie ju uvariť) potrebujeme primerané množstvo strúhaných vlašských orechov, dávame menej cukru a vody a viac orechov a namiesto vanilky ju môžeme ochutiť troškou rumu. Aj varená aj nevarená náplň by mala odpočívať najmenej hodinu.

Formovanie rožkov: Guľôčky cesta rozvaľkáme na malé oválne placky a do ich stredu vložíme sformované valčeky plnky. Musí jej byť minimálne toľko, aká je hmotnosť cesta. Vytvarujeme valčeky, ktoré sú na koncoch tenšie a pri ukladaní na plech ich formujeme do tvaru podkovičky, pričom vždy dbáme na to, aby spoj cesta bol na spodnej strane podkovičky. Vaječné žĺtky rozmiešame s troškou studenej vody a povrch podkovičiek potrieme. Potom rožky uložíme na chladné miesto do prievanu, aby vaječná glazúra zaschla. Keď sa už nelepí, prenesieme plech s rožkami na 15 - 20 minút na teplejšie miesto, aby nakysli a glazúra popraskala (mramorovala). Ak chcete mať mramorovanie výraznejšie, môžete túto procedúra 2 - 3 krát zopakovať. Pečieme pri teplote okolo 200 °C asi 12 minút.

 

nedeľa, 22. januára 2012

Prvé snežienky

Včera som si náhodou pozerala fotografie z toho dňa pred rokom a medzi nimi som našla už aj také, na ktorých zo zeme vykúkali snežienky. To bolo pre mňa podnetom na to, aby som sa dnes popoludní vybrala na prechádzku a zároveň na prieskum lužných lesíkov v okolí nášho domu. 

Prvé vykúkajúce lístky a niekde už aj puky snežienok som našla  v lesíku, ktorý je vzdialený približne 500 m od nášho domu. Lesík som prešla krížom a dostala som sa na hrádzu. Po nej som kráčala smerom k bufetu U bosorky, ktorý je obľúbený u cyklistov. Aj tu som objavila ďalšie snežienky, dokonca som si domov priniesla už aj dva lístky cesnaku medvedieho. Takže jar nám zaklopala na dvere.









sobota, 21. januára 2012

Teraz mi už nezostáva nič iné, len čakať do jari

Približne v rovnakom čase sa každý rok koná v bratislavskej Inchebe medzinárodný veľtrh cestovného ruchu Slovakiatour. Jeho prvé dni sú prístupné len odborníkom, od piatku obeda až do nedele večera môže veľtrh navštíviť aj široká verejnosť. Je tu zastúpené množstvo slovenských aj zahraničných cestovných kancelárií a subjektov poskytujúcich služby v cestovnom ruchu. Takže si tu môžete vybrať tuzemskú či zahraničnú dovolenku, ba i kúpeľnú liečbu. Ja som tam išla zase s cieľom, zaobstarať si čo najviac materiálov týkajúcich sa cykloturistiky.

Domov som prišla so zásobou cyklomáp zo Slovenska, Čiech a Moravy, Rakúska aj Maďarska. Takže teraz mi už nezostáva nič iné, len čakať do jari. Dovtedy môžem plánovať cyklotúry budúcej sezóny.

Bola som prekvapená  dnešným veľkým záujmom návštevníkov už krátko po otvorení. V šatni som na odloženie bundy čakala možno aj desať minút.


Na dovolenke si môžete užiť aj cestu takýmto historickým vláčikom.


Tu sú zase iné dopravné prostriedky, ktoré vás odvezú za poznaním a oddychom.


Okrem Slovenska ma zaujímali hlavne susedné krajiny, čiže Česko, Rakúsko a Maďarsko.






Aj keď sa na dovolenku do Egypta nechystám, nedalo mi, aby som si neodfotila aj expozíciu cestovky, ktorá ponúkala Egypt.


V jeseni sa budú znovu konať Dni zelá v Stupave. Už teraz v januári nás tam pozývajú.


A nezabudli ani na nás cyklistov. Od apríla sa vraj máme tešiť na nový most cez rieku Moravu, ktorý spojí bratislavskú časť Devínsku Novú Ves s rakúskym Schlosshofom. Už sa neviem dočkať.


O ďalšej časti výstavy, ktorá sa zaoberá gastronómiou, zase inokedy.

Aj pred dvomi rokmi som bola na veľtrhu cestovného ruchu.

piatok, 20. januára 2012

Mesto plné dáždnikov

Stále sa na niečo sťažujeme. Celú jeseň nepršalo, nepáčilo sa nám to, lebo vieme, že  voda je život.  Potom sme čakali zimu, sneženie, ale tá stále neprichádzala. Začiatkom tohto týždňa napadlo konečne  aj tu u nás v Bratislave trošku snehu, no Bratislavčania ho vraj mali až po krk. Ten ale dlho nevydržal, pretože prišiel včerajší deň a s ním celodenný dážď. Neprestalo pršať ani v noci, pokračovalo to ešte aj dnes dopoludnia. Momentálne prebleskujú pomedzi tmavé mraky aj slnečné lúče, no ani sa mi nechce pozerať do predpovede počasia, čo bude zajtra. Spomínam si na krásnu hviezdnatú oblohu v stredu večer a nechápem, kde sa na druhý deň vzala toľká oblačnosť.

Takto to vyzerá v meste, keď ho aspoň trošku spestrujú rôznofarebné dáždniky:








Odhliadnuc od toho, aké bude počasie, užite si pohodový víkend. Jasné, že aj ja by som bola radšej, keby bolo pekne a dalo by sa ísť von.