nedeľa, 31. júla 2011

Dažďové obdobie

Neviete mi povedať, čo má toto znamenať? Že toto ročné obdobie sa naozaj volá leto? Podľa dátumu v kalendári to leto je, ale v skutočnosti to s letom nemá veru veľa spoločného. Veď už aj štyridsaťdňové obdobie Medardovej kvapky pominulo a tu len prší, prší a keď neprší, je zamračené, fúka vietor, teplota sa šplhá maximálne do výšok dvadsiatich stupňov. Takto som si leto vôbec nepredstavovala.

Nie je to obdobie vhodné ani na prechádzky s fotoaparátom. Na jednu som sa vychytila jedno popoludnie uplynulého týždňa, no kým som sa doma vychystala, vyšla som von, tak zatiaľ slnko, ktoré ma vylákalo, zmizlo a znovu sa obloha zatiahla tak, že to vyzeralo aj na dážď. Nakoniec to vydržalo bez dažďa a ja som strávila vonku asi tri hodiny.
 
Po dažďoch nie je núdza o slimákov

Fotenie s lampášikom pri Dunaji som vám už ukázala, teraz som vybrala niekoľko fotografií slimáka, ktorého som si zodvihla zo zeme na kraji lesíka a vyniesla som si ho na svetlo. Položila som ho na pomaly práchnivejúci peň stromu a dobrú chvíľu som ho sledovala a fotila.
 
Slimák prieskumník



Takto vyzerá slimák akrobat










Slimáky som už fotila viackrát a články o nich sú napríklad TU aj TU a napríklad aj TU.


piatok, 29. júla 2011

Medvede v bojnickej ZOO

Pomaly bude už mesiac odvtedy, čo som bola na jednodňovom výlete v Bojniciach. Asi som ešte nespomínala,  že to bolo vďaka tomu, že som využila akciu obchodnej siete Lidl, ktorá ponúkala cestovné lístky na vlak za cenu necelých 6 eur. S týmto lístkom ste mohli piateho júla cestovať vlakmi ŽSR po celom území Slovenska. Keď som  o akcii čítala prvý raz, vedela som hneď, že ju budem chcieť využiť. Pôvodne som uvažovala o dvoch miestach, kam by som sa s týmto lacným cestovným lístkom vybrala. Boli to Vysoké Tatry alebo Štúrovo. Nakoniec počasie rozhodlo ináč a až v posledný deň akcie som si kúpila lístok s tým, že na druhý deň ráno vycestujem do Bojníc. Správy o tom, ako to v ten deň vyzeralo vo vlakoch smerujúcich do a z Tatier ma presvedčili o tom, že som sa pre Bojnice rozhodla správne.

V tamojšej zoologickej záhrade som nafotila množstvo fotografií. Rozhodla som sa, že vás zo zvieratami zoznámim postupne podľa druhov. Na dnes som si vybrala medvede.












štvrtok, 28. júla 2011

Ryby, rybky, rybičky na Chorvátskom ramene


O Chorvátskom ramene píšem dosť často.. Raz je to o labutiach a kačiciach, ktoré tam žijú, inokedy o korytnačke písmenkovej, ktorá tam tiež našla svoj domov. Ale to, čo som tam videla dnes, som tam ešte doteraz nikdy nevidela.

Dopoludnia som bola v nemocnici na Antolskej a keďže vtedy ešte nepršalo, išla som sa prejsť popri Chorvátskom ramene s fotoaparátom. Už ako som kráčala po chodníku, zarovno mnou plávala vo vode veľká ryba.. A predo mnou kráčal rybár, ktorý si hľadal miesto, kde sa rozloží.  Prešla som niekoľko metrov od miesta, kam sa zložil a prišla som úplne blízko k vode. To, čo som uvidela, som najskôr nevedela pomenovať. Bolo to niečo čierne, hýbalo sa to a keď som sa pozrela lepšie, zistila som, že sú to malé rybky. Ale také zvláštne, aké som ešte v tejto vode nevidela. Nič iné mi nenapadlo, len sa vrátiť k rybárovi a spýtať sa ho, či mi nevie povedať, čo som to vlastne videla. Hneď vedel o čom hovorím. Povedal mi, že sú to dravé ryby, ktoré do vody v Chorvátskom ramene vhodil niekto pravdepodobne z akvária a že tá ryba sa volá sumček americký.

Musím sa priznať, že fotenie vodných živočíchov vo vode nezvládam, preto sú fotky tých húfov čiernych rýb nekvalitné. Ale dávam ich sem aspoň pre vašu predstavu, ako tie húfy rýb vyzerali. Najviac ma potešil mladý rybár, ktorý prišiel za mnou, keď som sa snažila zvečniť objektívom malé žabky v mláke neďaleko. Nemohla som sa k nim priblížiť bližšie, lebo aj keď som sa pohybovala ako víla, úplne nečujne, zakaždým ma zaregistrovali a poschovávali sa mi do blata. Rybár mi niečo  niesol ukázať. V ruke držal froté uterák a v ňom mal zabaleného práve chyteného sumčeka, aby som si ho odfotila. Škoda, že som mala práve nevhodný objektív na fotoaparáte, no aspoň na dvoch fotkách je rybu vidieť celkom dobre. To sú tie, ktoré som cvakla kompaktom. Chcela som si odfotiť aj rybára, ale  odstúpila som od neho málo na to, aby môj objektív zaostril. 







Okrem týchto rýb som vo vode videla aj iné malé rybičky. Boli to tieto:



streda, 27. júla 2011

Lampášik

Nedávno mi v Tescu padol do oka malý záhradný lampášik. Záhradu nemám, no lampášik môžem mať, nie? Tak som ho vložila do košíka a už cestou k pokladniam som ho videla na mojom zrekonštruovanom balkóne. No kým sa tak stane, poslúžil mi lampášik pri včerajšom fotografovaní pri Dunaji. Kmeň stromu, na ktorom som kvety a lampášik aranžovala, bol vo vode asi meter od brehu. Fotenie ma tak vzalo, že som si neuvedomila, že stojím vo vode a do obuvi sa mi načiera voda.












Kvety z mojej lodžie II. retro

Keď som tu koncom mája uverejnila článok o kvetoch z mojej lodžie, myslela som si, že vám budem pravidelnejšie prinášať fotografie z miesta pred mojou kuchyňou. Bohužiaľ, nemám aké. Väčšinu rastlín postihla nejaká choroba a tie mi všetky uschli. Aj cibuľoviny, ktoré som s radosťou a očakávaním na jar sadila, vykvitli len máloktoré. Ľaliu oranžovej farby som vám ukázala, gladiola kvitla iba jedna, no tú som ani nestihla odfotiť, tak rýchlo odkvitla. Pričinilo sa o to počasie, ktoré nám tu v posledných dňoch vládne. Aj kvetom chýba slnko, nielen nám ľuďom.  

Preto som sa rozhodla, že vám ukážem fotografie kvetov, ktoré spríjemňovali moju lodžiu pred niekoľkými  rokmi. Bolo to ešte v čase pred zateplovaním nášho panelového domu. Mala som množstvo oleandrov, ktoré mi práve v tej zime, kedy sa u nás zatepľovalo, vyhynuli. Nemohla som ich totiž na zimu vyložiť na schodište, lebo bolo zapratané materiálom na zateplovanie.  Takže toto je už len spomienka. Spomienka na to, ako som si z každej dovolenky od mora priniesla nové a nové odrezky, takže moja zbierka sa pomaly a pekne rozrastala. Priznám sa, je mi za mojimi oleandrami ľúto. Zostal mi iba jeden, ktorý tú spomínanú zimu prežil vonku, ale len tak, že som ho musela radikálne orezať. Od toho času mi nekvitol. Ani vlani, ani toto leto. Je to ten bielej farby.










utorok, 26. júla 2011

Annám

Určite by ste nemuseli dlho hádať, keby som vám položila otázku, ktoré meno sa rovnako číta spredu aj odzadu. Áno, je to krátke ženské meno ANNA.

Pôvod tohto mena je z hebrejského Channá(h), čo znamená milosť, milá, milostná.


Je to žena s dobrým vystupovaním, ktorá pôsobí dojmom, že vlastní skrytú múdrosť. Nenechá sa ovplyvňovať, dokáže byť subjektívna a na všetko má svoj názor. Často býva žiadostivá, ba až nenásytná, všetko chce hneď a naraz.... viac charakteristík si každý nájde na internete aj sám. 

Na Slovensku dnes slávia Anny svoj sviatok, majú meniny. Preto želám všetkým Annám, ktoré sa tu dnes náhodou vyskytnú

VŠETKO NAJLEPŠIE! 

Toto meno patrí k najrozšírenejším nielen u nás, ale asi aj na celom svete. Ja nemám medzi mojimi najbližšími žiadnu nositeľku tohto mena. Moja teta Anka už niekoľko rokov nežije. Tak nech je aj tento krátky článok spomienka na ňu. 




Aj dnes vám dávam do pozornosti nové články na mojom ďalšom blogu


nedeľa, 24. júla 2011

Po zamračenom víkende

Nielen skoro celý minulý týždeň sme mali málo slniečka, počas víkendu sa neukázalo vôbec. Nebol to čas na žiadne mimoriadne aktivity, ale vhodný na návštevu kamarátky, ktorú som dávno nevidela. Aspoň sme mali viac času na spomínanie. Dnešné fotografie sú z rôznych dní minulého týždňa. 

Ale keby ste mali chuť nazrieť do sveta, stačí, keď si kliknete na

Potulky svetom.






piatok, 22. júla 2011

Prší prší len sa leje

To bolo včera. Dnes ešte u nás v Petržalke kvapky dažďa nepadali, hoci som z markizáckeho telerána videla, že v Záhorskej Bystrici pršalo. Ale to je úplne iný koniec mesta, sú tam blízko hory, takže tam majú aj iné počasie. U nás sa napršalo včera dosť. Lialo ako z krhly po celý deň. Dnes to chvíľami vyzerá na zmenu počasia k lepšiemu, teda slnečnému, pretože sa na oblohe objavila už aj modrá farba, no chvíľami tú modrú prekryjú šedé dažďové mraky. Som zvedavá, čo sa z toho vykľuje.

Včera ma povinnosti donútili ísť von aj v takom  daždivom počasí. No bez fotoaparátu som von nešla. Takže po kvetoch horúcej oranžovej farby dnes trošku iné kvety. S kvapkami dažďa.









štvrtok, 21. júla 2011

Horúca farba kvetov


Vonku je príšerné počasie. Vôbec to nevyzerá na leto. Na to, že je dnes 21. júla, teplomer ukazuje len 15 °C, prší a fúka silný vietor. Pri takomto počasí si treba chvíle spríjemniť aspoň obrázkami vecí, ktoré nám navodia atmosféru slnečných dní. Mohlo by to byť ešte niečo príznačnejšie, ako napríklad táto rastlina? Trúbkovec, po latinsky Campsis radicans. Články s fotografiami publikovali už viaceré blogerky. Keďže mám v mojom fotoarchíve niekoľko fotografií tejto rastliny, dnes sa mi zdá práve najvhodnejší čas na ich uverejnenie.

Tým, že ja záhradu nemám, ako som to tu už niekoľkokrát písala, nevyznám sa natoľko v rôznych záhradných rastlinách. No všímam si ich v cudzích záhradkách, či v parkoch. Tento oranžový kvet som si prvý raz všimla na jednej dovolenke v Turecku. Veľmi často ho bolo vidieť v hotelových komplexoch, ako zdobil ich ploty. Už vtedy ma tvar a farba kvetu veľmi zaujala. Až po niekoľkých rokoch som si kvet začala všímať aj u nás. Možno ho ľudia pestovali aj skôr, ale ja som ho nezaregistrovala. Túto sezónu som si ho prvý raz odfotila na jednom cintoríne v centre mesta. Odvtedy som ho videla kvitnúť na viacerých miestach. 

Takže pokochajme sa krásou kvetov, ktoré mi pripomínajú horúci letný deň. Tieto sú sýtooranžové, ale už som ich videla aj vo svetlejšej oranžovej farbe a tiež aj žlté. Bohužiaľ, fotografie z nich nemám.