štvrtok, 28. apríla 2011

Ideme do toho naplno

alebo fotoreportáž z hokejovej Bratislavy
 
Pôvodne som chcela tento príspevok dať v deň začiatku majstrovstiev sveta v hokeji, ale keďže nebudem v ten deň v Bratislave, pripravila som ho v predstihu.Určite sa mi nepodarilo zachytiť všetko, čo sa dá v meste vidieť v súvislosti s pripravovanými majstrovstvami. Ak uvidím aj počas majstrovstiev niečo zaujímavé, fotoalbum doplním novými fotografiami.

Teraz mi už nezostáva nič iné, len držať našim hokejistom palce.

streda, 27. apríla 2011

Po rokoch v zoologickej záhrade

Môj čas neskutočne rýchlo letí. Budú to už dva týždne, čo som možno po pätnástich rokoch navštívila našu mestskú zoologickú záhradu. Návšteva ZOO je viac programom pre rodičov s deťmi, ale aj pre dospeláka je to niekedy zaujímavá “podívaná”.

O našej ZOO sa na internete píše toto:

Zoologická záhrada v Bratislave je sprístupnená verejnosti od roku 1960. V súčasnosti sa rozprestiera na ploche 96 ha. V jej areáli našlo svoj domov viac ako 600 cicavcov, 300 vtákov, takmer 100 plazov a 10 bezstavovcov. Súčasťou areálu je listnatý les,, lúky a potok, ktorý preteká dolnou časťou ZOO. Bratislavská ZOO sa špecializuje na chov cudzokrajných zvierat.

pondelok, 25. apríla 2011

Marchegg a okolie

Marchegg bol cieľom mojej poslednej cyklistiky. Je to obec v okrese Gänserndorf v Dolnom Rakúsku s necelými tromi tisíckami obyvateľov. Hoci je na dohľad z Devínskej Novej Vsi, cyklistický most, ktorý nám sľubujú, sa zatiaľ stále nebuduje a kým sa tam dostanete, musíte prejsť okolo 40 km. Zo Slovenska sa tam dá dostať dvomi spôsobmi - buď vlakom, čo je kratšia trasa, alebo autom či na iných ľudskou silou poháňaných kolesách - teda na bicykli, ale s veľkou okľukou.
 
V mestečku je kaštieľ, pôvodne to bol vodný hrad, ktorý bol prestavaný a dnes je v ňom regionálne múzeum. Okolo kaštieľa sa rozkladá park napojený na lužný les, v ktorom je náučný chodník. Tento vedie jedným smerom k jazeru s bobrami, na inej zase k bocianej kolónii. Tá je vlastne pravou pýchou mesta. Hniezda týchto vtákov sú postavené na starých odumretých duboch. V tomto čase už sedeli bociany na vajciach a o necelý mesiac sa pomaly začnú liahnuť mláďatá.

nedeľa, 24. apríla 2011

Nielen v Marcheggu sú bociany

Ako som už písala v predošlom článku, z Marcheggu sme išli na Slovensko inou trasou, než ktorou sme tam prišli. Kompou sme prešli hranicu a popri rieke Morave, niekde bližšie, niekde ďalej od nej, sme prešli až do Bratislavy. Tadiaľto som bicyklovala prvý raz a ani si nepamätám, či som niekedy v týchto končinách už bola. Dediny Záhorská Ves a Vysoká pri Morave som videla prvý raz. Je to pekný kraj, len cyklistické chodníky tam nie sú na takej úrovni, na aké som bola doteraz zvyknutá. Miestami som mala pocit, že ma vytrasie z kože, taký nekvalitný bol povrch, po ktorom sme išli. No vraj je to len mojou zhýčkanosťou. Cyklisti sú asi na také cestičky zvyknutí.

Niekde medzi spomínanými dedinami sme videli pásť sa na poli s obilím bociana. Zastavili sme a ja som sa opatrne blížila k bocianovi, aby som si ho odfotila z čo najbližšej vzdialenosti. Keď som už bola od bociana len na pár metrov, ten si to rozmyslel a roztvoril svoje veľké krídla a vzlietol. Mne sa práve v tom najkrajšom momente zasekla spúšť na fotoaparáte. Skúšala som cvaknúť, no nešlo to. S fotoaparátom sa v tej chvíli nedalo robiť nič. Tak som z neho nakoniec vybrala baterky a znovu ich vložila. Tým sa fotoaparát resetoval a znovu začal fungovať. No bocian bol už nenávratne preč.  Keď sa mi to stalo, vraj som použila celkom slušné slovo. No ja vôbec  netuším, čo som v tej chvíli povedala.

sobota, 23. apríla 2011

Bocianie hniezda v Marcheggu

Včera som zrealizovala dlhšie plánovaný výlet do rakúskeho Marcheggu. Už som tam chcela ísť na výlet autom, ale moji synovia môj návrh odmietli, plánovala som ho aj na bicykli, ale buď som sa fyzicky necítila na cyklovýlet alebo som nemala s kým ísť. Až predvčerom večer začali moje plány dostávať ostrejšie kontúry.

Toto mestečko je známe svojou kolóniou bocianov. Je to len na dohodenie kameňom z bratislavskej časti Devínska Nová Ves a z jej neďalekého kopca Sandberg. No kým sme sa tam dostali, museli sme prejsť skoro 42 km. Ale nech idem pekne po poriadku.

štvrtok, 21. apríla 2011

Pred veľkonočnými sviatkami

Tak som sa včera predsa len vybrala trošku bicyklovať. Keďže bolo krásne počasie, zaumienila som si, že sa pôjdem znovu pokúsiť odfotiť to, čo sa mi na prvý raz nepodarilo. Vtedy som vám nechcela prezradiť o  čo išlo, ale teraz to už prezradím. Boli to bociany v Rusovciach. 

Najprv som na internete hľadala informáciu, kde je k môjmu bydlisku najbližšie bocianie hniezdo. Dozvedela som sa, že by to malo byť práve to rusovecké. Viem, že bolo kedysi aj v Čunove, ktoré je ešte o kúsok ďalej, ale podľa webovej stránky je to hniezdo už neobsadené. Keď som ho na druhý pokus v Rusovciach našla, nebolo práve vhodné počasie na fotenie. Škoda, lebo som videla krásne bocianie divadlo. Strávila som tam vtedy asi pol hodiny a za ten čas som videla bociany v rôznych pozíciách. 

Takéto šťastie som už včera nemala. Budúca bociania mama sedela na vajciach a jej partner sa pri nej chvíľočku upravoval, poškrabkával sa na tele a potom si to zrazu rozmyslel a odletel. Urobil to práve vo chvíli, keď som svoju pozornosť obrátila k môjmu spoločníkovi, ktorý mi robil garde pri tejto cyklistike. On zrazu na mňa skríkol, že teraz! odlieta. No ja som ho stihla už len rozmazane zvečniť a viac ho nebolo.

Rozhodla som sa, že bocianiemu hniezdu dám teraz na istý čas pokoj. Počkám si, až budú v hniezde mladé a potom sa tam vyberiem znova.


Keďže nám už zajtra začínajú veľkonočné sviatky, prajem vám všetkým
veselú Veľkú noc! 









pondelok, 18. apríla 2011

Kolkozarabaju bodka sk

Slovenský štátny úradník, aby sa tváril, že niečo robí, utiera prach na lampe na stole. Zrazu, bum-bác, zjaví sa veľký džin a hovorí mu, že mu splní tri želania. Úradník je šokovaný, avšak neváha:
- Chcel by som veľké studené pivo.
Bum-bác, splní sa a na stole je perlivý mok. Teraz sa už viac zamyslí a povie:
- Chcel by som byť bohatý na tropickom ostrove a okolo mňa desať krásnych žien.
Bum-bác, splní sa, okolo neho krásky hore bez tancujú hulá-hop a preto on neváha a do tretice povie:
- Tak, a teraz si želám, aby som už vôbec nemusel pracovať.
Bum-bác a slovenský štátny úradník sa opäť ocitne vo svojej kancelárii.  


Už ste o tom počuli? Vznikla nová webová stránka. Má názov www.kolkozarabaju.sk  Chceli by ste vedieť, koho platy sa na tomto portáli dozviete? No presne to, koľko zarábajú vedúci pracovníci v štátnej správe. Pracovníci rezortu, na ktorý tak často nadávame. Že žijú z našich daní, že nerobia to, čo by mali robiť. Po kliknutí na stránku sa vám ukáže anketa, kde sa vás pýtajú, či súhlasíte so zverejnením platov vedúcich zamestnancov verejnej správy. Výsledky ankety dokazujú, že táto téma ľudí zaujíma. Kladne sa doteraz vyjadrilo skoro 96 % tých, ktorí v ankete odpovedali.

Jedna strana mince je informovanosť o tom, koľko štátni úradníci zarábajú, jej druhou stranou je vedieť to, čo vlastne za tie peniaze robia. Toto, čo tu teraz napíšem, je odpozorované vlastnými očami.

Poznám viac ľudí pracujúcich v štátnej sfére, nikdy sme sa spolu o výške platov nerozprávali.  Včera som si jednu z mojich známych vyhľadala na tejto stránke. Vo funkcii tajomníčky sekretariátu nemenovaného úradu  zarobila v roku 2010 sumu 16 462 eur. Dosť peňazí na to, aby za ne odviedla  aj zodpovedajúcu prácu. Myslíte si, že náplň jej pracovného dňa  zodpovedá tejto sume?

Ráno po príchode do práce sa prihlási na pracovnej mailovej adrese a prečíta si hŕbu  pošty, ktorú dostane od svojich mailových kontaktov. Väčšina z nich obsahuje rôzne powerpointové prezentácie, ktoré vyzývajú príjemcu, aby poslal poštu ďalej presne určenému počtu osôb. V prípade, ak by tak neurobila, na konci týchto prezentácií sa tiež dozvie, že sa  jej môžu stať zlé veci. Obsahom ďalších sú vtipy. Najlepšie sú tie, ktoré majú erotický, prípadne až pornografický podtón. Aj tie treba poslať ďalším záujemcom. Popri tom sa uvarí a vypije káva. Potom nasledujú telefonáty priateľkám a priateľom. Pomaly sa blíži čas obeda. Ide sa  najesť do závodnej jedálne, kde za zvýhodnenú zamestnaneckú cenu vyzdvihne ďalší obed do obedára, aby bolo na večeru pre potomka. Ako si dotyčná zaobstaráva  každý mesiac dvojnásobný počet stravných lístkov, to mi je záhadou. Po obede treba vybehnúť do mesta. Veď obchodov je nablízku dostatok, tak prečo nepozrieť, čo v nich majú nové. No a po návrate zo shopping prehliadky už netrvá dlho a príde padla.

Sú dni, kedy ide pracovný čas rýchlejšie, pretože  do miesta svojho pracoviska si nechá poslať obrovskú zásielku kozmetiky, ktorú počas pracovnej doby distribuuje svojim zákazníčkam. Za túto záslužnú prácu sa každoročne dostane medzi najlepšie Avonladies. 

Vrcholom je, keď  prídu  na ňu obdobia, kedy chce začať nový život a ten  treba  začať aj s novým chlapom. Ako prísť najlepšie k novému chlapovi? No predsa podaním si zoznamovacieho inzerátu. Vôbec sa nerozpakuje a ako kontaktnú adresu v týchto inzerátoch používa práve pracovný mail. Na druhej strane, nádejný muž aspoň vie, že nebude mať do činenia s hocikým, ale so zamestnankyňou úradu, ktorá ma v adrese gov.sk. A to som ešte zabudla spomenúť využívanie služobného mobilného telefónu. Hovory a smsky s mužmi  z rôznych krajín sveta, v ktorých sa riešia rozchody a podobné záležitosti, idú všetky na účet zamestnávateľa. Veď daňoví poplatníci to predsa zaplatia. 

No zato je dotyčná osoba veľmi spravodlivá a vie ju dosť naštvať, keď je napríklad niekto chorý a nechodí do práce. No pozor, nie preto, že by ju trápila choroba dotknutej osoby. Jej ide o peniaze, ktoré náš  štátny sociálny systém vydáva na jeho práceneschopnosť. Tam treba predsa šetriť. Presne tak, ako si ona šetrí dovolenku na také obdobia v práci, kedy sa tam aj pracuje. Veď načo by si čerpala dovolenku vtedy, keď sa tam nič nerobí? To sú jej slová a podľa mňa  rozmýšľa správne. Alebo chodiť do práce každý druhý deň na striedačku s kolegyňou. Raz jedna, raz druhá. Pozor, nie s dovolenkovým lístkom.  Len tak, akože sme v práci a niekde sme práve vybehli.

Bolo by nesprávne myslieť si, že takto pracujú všetci štátni úradníci. Určite sa medzi nimi nájdu aj takí, čo berú svoje zamestnanie vážne a sú radi, že prácu majú. No predpokladám, že mnohí z nich majú pracovnú náplň podobnú, ako má táto moja známa. Keby nie, vyzeralo by  to v tejto republike trošku ináč. Ale aj  dotyčná vybaví občas  niečo pracovné. Krivdila by som jej, keby som tvrdila opak. Veď sú dni, kedy na jej úrade zažijú dokonca aj desaťhodinový pracovný maratón. Tak tomu bolo aj dnes.




P. S.
Možno to vyzerá ako závisť, ale nie je. Nemajte mi za zlé, že som sem dnes napísala tento článok.   Neviem  zabudnúť to, že ja som bola tou  osobou, ktorá mala podľa nej počas náročnej onkologickej liečby chodiť do práce a nie byť na péenke.  Na jej prosbu som  v tom období išla za ňou niekoľkokrát do práce, aby sa tam toľko nenudila.  Aj vďaka tomu som mohla napísať to, čo som napísala.



nedeľa, 17. apríla 2011

Wollemi Pine a iné

Po dlhých, dlhých rokoch som sa tento víkend vybrala do botanickej záhrady. Naposledy som tam bola ešte v časoch, keď ešte nešla popri nej diaľnica a v pamäti mi z tých čias zostal iba banánovník s banánmi.

Dnes mi už banánovník nie je vôbec vzácny, pretože som ich videla spústu v rôznych krajinách, kde som dovolenkovala a jeden som mala možnosť vídať aj u mojej mamy v obývačke. Dokonca na ňom dopestovala aj maličké sladké banány. Ale to som odbočila. Teraz chcem písať o mojej sobotňajšej návšteve bratislavskej botanickej záhrady.

Pôvodne som sa tam chcela vybrať už ráno na deviatu hodinu, kedy sa záhrada otvára. No keďže sa ráno neukazovalo príliš pekné počasie, išla som až okolo jedenástej. Aj tak ma tam zastihol krátky dáždik. To som si práve prezerala exteriéry. Dážď bol dôvodom, prečo som sa poponáhľala radšej do skleníka.

Tak v tej chvíli asi rozmýšľali viacerí, lebo pred skleníkom stál zástup videniachtivých návštevníkov. Našťastie sa hýbal dosť rýchlym tempom. Až vo vnútri som zistila, že prečo. Ľudia sa dosť ponáhľali a to mi nedovoľovalo na chvíľu zastať a v pokoji si odfotiť niektoré rastliny. S ruksakom na chrbte som v úzkych uličkách skleníka dosť prekážala. 

V podstate som do botanickej išla na taký menší prieskum, či sa tam oplatí ísť niekedy za poplatok. V sobotu som totiž ušetrila trojeurový poplatok za vstupné, pretože v rámci akcie Bratislava pre všetkých, bol vstup do záhrady bezplatný. Teraz tam ešte kvitli magnólie a iné jarné dreviny. O pár týždňov rozkvitnú rododendrony, potom zase ruže a po nich letničky. Takže toto miesto je zaujímavé navštíviť v každej dobe vegetácie.  Po celý čas je možné vidieť raritu botanickej záhrady, ktorou je rastlina Wollemi Pine

Wollemi je jedna z najstarších a najzriedkavejších rastlín sveta, ktorej história siaha do obdobia dinosaurov. Z voľnej prírody je známych menej ako 100 dospelých stromov, a preto je teraz stredobodom pozornosti významných výskumných prác, vďaka ktorým sa má zaistiť jej prežitie.







sobota, 16. apríla 2011

Primavera

Príjemné sobotné ráno vám želám! 
U nás to dnes vyzerá na zamračený deň.
Možno si to slnko počas dňa rozmyslí a obdarí nás svojimi hrejivými lúčmi.
A ak nie, aj tak prežime tento jarný deň s radosťou. 
Pekný deň aj celý víkend pre všetkých!


K jarnej nálade vám posielam aj túto skladbičku



Ludovico Einaudi je môj obľúbený už dlhšiu dobu. Na mojom prvom blogu vítala táto skladba každého, kto naň klikol. Po presťahovaní blogu na iný server veľa vecí zmizlo a s nimi aj táto skladba. Preto som sa rozhodla, že ju pridám dnes sem.

...a tieto jarné kvety





piatok, 15. apríla 2011

Oznámkovať, opečiatkovať a odoslať


Viackrát som sa snažila odfotiť jednu budovu v meste, ale nikdy som nemala k nej vhodný prístup tak, aby ju bolo vidieť celú. Tak ešte v čase, kým neboli na stromoch listy,  odfotila som ju z parkoviska hotela Crowne Plaza , ktorý sa  nachádza  v susedstve. Odtiaľ sa mi konečne podarilo vidieť celú budovu.  Ide o budovu hotela  na Poštovej ulici v Bratislave, ktorý patrí do známej rakúskej hotelovej siete. 

Hotel má výbornú polohu, pretože je vzdialený iba niekoľko minút od historického centra a je postavený priamo na začiatku pešej zóny.  Táto jeho poloha vyhovuje nielen podnikateľskej, ale i turistickej klientele. Ja som si ho pre seba nazvala  ako "oznámkovaný dom".







štvrtok, 14. apríla 2011

Ako si spríjemniť deň

Dnes som sa zobudila do upršaného a studeného dňa. Teplomer ukazuje len päť stupňov. Určite to bude taký deň, kedy sa mi nebude chcieť ísť dobrovoľne von. Pre mňa to nie je  čas stvorený na prechádzky mestom, či prírodou. No bohužiaľ, aj takéto dni musia byť. Takéto dni si spríjemňujem ináč. Chýbajúce hrejivé lúče slnka si nahrádzam niečim iným.

Atmosféru slnečného letného voňavého dňa si privodím hneď ráno. V sprche použijem na umytie šampón s vôňou leta. Momentálne je to nivea s nádhernou vôňou melónov. Ovocie, ktoré mám asi zo všetkého najradšej. Ešte dlhý čas po sprchovaní zostane v kúpeľni jeho vôňa. A čo potom? Keď mám na to čas, pustím si peknú hudbu, ktorá mi navodí radosť. Keď nepomôže hudba, pustím si cestopisný film z Grécka, Tunisu, či inej krajiny, kde je moje obľúbené more. Aj moje vlastné fotografie z dovoleniek dokážu spríjemniť deň. Len sa netreba prehrabávať stále v tom,  ako je vonku škaredo a ako  mi je z toho nanič.

Zaujímalo by ma, čo robíte vy, keď si potrebujete zdvihnúť náladu, keď si chcete urobiť príjemné chvíle. Niekto sa práve v takýchto upršaných a chladných dňoch môže cítiť naopak skvele a pre neho je to najlepší čas na prechádzku. Ja som letný slnečný typ, takže u mňa vyhrávajú krásne slnečné dni. Dni, kedy srším optimizmom a elánom.  

Takže, ak je dnes takýto deň aj u vás, zabaľte sa do svojej obľúbenej deky, uvarte si šálku čaju či kávy a pustite si trebárs dobrú komédiu. Mne už dohráva CD s obľúbenou hudbou. Musím sa konečne pustiť do bežných denných povinností. Doporučujem vidieť veci pozitívne a vychutnávať si každý jeden okamih. Veď už zajtra môže svitnúť pekný slnečný deň. 

Tu je ako príklad jedno moje staré, nie veľmi kvalitné video. Prvé, ktoré som z fotografií robila.



Meno Jozef Hollý  mi do dnešného dňa nič nehovorilo. Dnes ráno som ho objavila vďaka relácii Teleráno. Pre zlepšenie nálady si budem  jeho videá určite púšťať častejšie.




pondelok, 11. apríla 2011

Kvetná nedeľa

Viem, že niektorá nedeľa pred Veľkou nocou má prívlastok kvetná. Včera bola nedeľa, je ešte stále pred Veľkou nocou, do sviatkov nám zostávajú necelé dva týždne. Ja som si teda tú moju včerajšiu nedeľu nazvala kvetnou. Keď uvidíte fotografie zo včera, pochopíte sami, prečo som si ju tak pomenovala.

Už som to včera písala na blogu projektu 365, že som kvôli silnému vetru nešla bicyklovať. Ani  si nepamätám, kedy som bola vonku na bicykli. No sedieť doma sa mi nechcelo. Tak som sa rozhodla, že využijem mestskú hromadnú dopravu a pôjdem do Rusoviec. Pôvodne som tam išla za iným cieľom, ale ten sa mi nepodarilo splniť. Dozviete sa o tom až vtedy, keď prinesiem fotografie z toho, ako som ten cieľ splnila.

Z autobusu som vystúpila v strede obce, ktorá je súčasťou hlavného mesta. Moje kroky viedli najprv ku kostolu.  Nedávno som v telke videla šot, kde sa hovorilo o tom, že pred kostolom vyrúbali stromy. Vraj ohrozovali bezpečnosť ľudí. Bola som zvedavá, aký kmeň majú stromy, ktoré ohrozujú bezpečnosť. Predstavte si, úplne zdravý.  Nejaký ľudový umelec sa so zbytkom kmeňov pohral a vypílil v nich kríže. Ani som to radšej nefotila...

Uličkou za kostolom som sa vybrala hľadať to, kvôli čomu som tam prišla. No tam som sa dostala iba do slepej ulice a musela som sa vrátiť. Ani inou uličkou popri Gerulate som to nenašla. Keďže som bola už len kúsok od jedného z vchodov do areálu s náučným chodníkom, vošla som teda tam. Chodníkom som sa dostala až do zámockého parku a z neho som lesíkom prešla k rusovskej horárni.  Po celom území, či už parku, alebo lesa, bolo čo obdivovať. Tak krásne zakvitnuté som tieto miesta ešte nikdy nevidela. Žltá striedala fialovú, tá zase bielu, prípadne modrú. Najviac o tom vypovedia fotografie nielen tu na blogu , ale aj v priloženej galérii.












piatok, 8. apríla 2011

Horúci jarný deň



Včera som sa konečne chcela pustiť do umývania okien.No vlastne len do jedného, lebo sa pri mojom stave krížov a kĺbov radšej držím hesla "Pomaly ďalej zájdeš". Lenže už dopoludnia sa ukázalo, že bude krásny slnečný deň. Tak som si povedala,  že radšej nech ma bolí telo z nachodených kilometrov, než od roboty. A tak som sa teda hneď popoludní vybrala von. V prírode som strávila tri hodiny. Slnko hrialo tak, že som sa v menčestrových nohaviciach a v tenkej bunde na tričku s krátkym rukávom skoro uvarila. Bundu som vyzliekla a schovala do ruksaku, no s nohavicami to už bolo horšie. Musela som vydržať. Domov som prišla ubolená, kríže aj kĺby mi dali pocítiť, že som to zase s prechádzkou trošku prehnala. Keď som sa po príchode domov pozrela na teplomer v počítači, ukazoval 26 °C. Pri spomienke na stretnutie s dvomi nie malými užovkami ma striaslo ešte aj doma. Nepomohlo ani dvadsaťšesť na teplomeri.



štvrtok, 7. apríla 2011

Robím správne kroky?

Keď dávajú ber, keď bijú utekaj – na toto slovenské príslovie som si spomenula pred pár dňami, keď sa niekto rozhodol, že ma obdaruje veľmi drahou vecou. Bola som na to upozornená dopredu, aký darček ma čaká. Najprv som dotyčného presviedčala, že to nemôžem prijať. Nechcela som veriť, že len tak pre moje pekné hnedé oči dostanem drahý darček. Na jednej strane pre mňa  blbé, ale na druhej strane  možno aj darca chcel urobiť radosť nielen mne, ale aj sebe. Veď veľa ľudí povie, že radšej darčeky dávajú, ako ich dostávajú. Tak som sa potom rozhodla, že sa budem správať podľa ďalšieho príslovia:  Vždy si zober hneď, lebo druhý raz ti už ponúkať nemusia.

Áno, ja viem. Už som sa tu z horoskopov viackrát vysmievala, ale občas si ich predsa len prečítam.  Zase som si dala posielať aj do mailu. Včera mi prišlo toto:

V tomto období sa môžete tešiť na značný príjem financií. Aj keď si v poslednom rade nevediete najhoršie, peniaze naviac vás určite potešia. Konečne si môžete dovoliť splniť niečo, po čom už dávnejšie túžite. Určite budete spokojná.

S mojimi financiami to nevyzerá nijako dobre, ale nemám ani nijaké špeciálne túžby. Rada by som si dala kompletne zrekonštruovať balkón a uzavrieť ho fínskym okenným systémom. No a na to by som fakt potrebovala nemalú čiastku. Keďže ju nateraz nemám, tak si túžbu odložím na neurčito. Neviem, dokedy bude trvať sľubované obdobie z horoskopu, rada by som sa ho dožila.

Na dnes mi už pre zmenu poslali toto varovanie:

Ak vás dnes prepadne nákupná horúčka, radšej sa zďaleko vyhnite obchodom. Mali by ste totiž tendenciu nakupovať do zásoby veci, ktoré vôbec nepotrebujete. Peniaze budete potrebovať už v blízkej budúcnosti na niečo omnoho dôležitejšie.

Ak pôjdem, maximálne len do potravín. Veru je pravdou, že niekedy pokúpim v obchode veci, ktoré neskôr vyhodím. Tu ma odhalili. Ale kto nie je taký? Podľa mňa sa to občas stane každému.

Okrem horoskopu mi prišla do schránky ponuka na zakúpenie služby pod menom Správny krok. Len za desať jurákov a dokonca  nie za dvanásť, ale v skrátenej lehote za dva dni by som už mala mať pred sebou vypracovaný môj osobný plán, kde sa dozviem, ako dopadne môj vzťah, či vyriešim nedostatok peňazí, či mám zmeniť životný štýl.  Svrbí ma dlaň, som zvedavá na niektoré veci, ale keďže mi dnes prišlo, že nemám míňať na hlúposti, tak si dlaň len poškriabem a desať euro ušetrím.

No a čo vám prezradím teraz, tým vás určite pobavím minimálne tak, ako som sa pobavila ja, keď som tú správu čítala. Mám konto na facebooku. Z informácií o mne sa môžete dozvedieť iba toľko, čo sa mi páči, aké aktivity mám a adresu tohto blogu. Keďže facebook robil nejaké úpravy v nastaveniach, ktoré som ja prehliadla, vo verejných informáciách sa mi objavili moje posledné tri  profilové fotky. A na základe nich som dostala túto správu:

Am churchill from England. I saw your pics on fb and i thought of sending you a mail,such a georgeous woman you are. I believe with time we will  beat the word stranger out of our mist and become friends. Hope to hear from you. cheers! 

Neprekladám ju. Ten, kto nerozumie, nech použije prekladač, ako som ho použila aj ja. Niečomu som rozumela, ale nie všetkému. Veľmi by ma zaujímalo, kto je v skutočnosti za touto srandou. Podľa profilovej fotky je Churchill úplne mladý muž, taký tridsiatnik. Neverím, že nejakou čírou náhodou sa doklikal k môjmu profilu.  Jeho nádeje zostanú len nádejami.

Dnes ráno som urobila prevod, ktorým som zaplatila poslednú faktúru mobilného operátora na program 100 viac. Zase som neprevolala ani 100 minút, nehovoriac už o dvesto voľných víkendových minútach. Urobila som aj prevod, ktorým som zaplatila preddavok na zdravotné poistenie. Objednala som sa na kontrolné vyšetrenia u dvoch lekárov, ešte sa musím objednať na preventívku u zubára. Všetko som si to poznačila do kalendára na google, aj do mobilu. A aj napriek tomu, že som si splnila tieto povinnosti, stále trčím pri počítači. Už budem teda končiť a budem rozmýšľať o tom, ako zmením svoj životný štýl. Určite chcem, aby som čas strávený na internete zredukovala na únosnejšiu mieru.





utorok, 5. apríla 2011

Hniezdenie labutí

Keby ste si chceli zistiť niečo o hniezdení labutí, tak sa určite dozviete, že labute hniezdia v období mesiacov marec až jún a že na stavbu hniezda si hľadajú pokojné  a odľahlejšie miesta. 

Túto o nich známu charakteristiku úplne ignoroval pár, ktorý si založil hniezdo na Chorvátskom ramene v tesnej blízkosti cyklistického chodníka a areálu nemocnice. Je to miesto, ktoré nie je ani odľahlé, ani pokojné. Napriek tomu sedí labutia žienka na štyroch veľkých vajciach a jej teritórium ochraňuje jej labutí muž. 

Mala som dnes to šťastie, že si labuť žienka potrebovala na chvíľu narovnať údy, alebo chcela ísť na nákup do neďalej Billy. Blízko hniezda bol totiž pohodený akciový leták.Tak sa teda  postavila a tým ukázala bohatstvo, ktoré inak skrýva pod svojím majestátnym telom. Ale keď videla, že sa tam s fotoaparátom obšmietam v tesnej blízkosti hniezda, radšej sa posadila  a z tejto pozície  upravovala svoje hniezdo tak, aby boli vajcia úplne zakryté. Zaujímavé bolo aj to, že labutiak na mňa vôbec nesyčal, ani ma nijako ináč neohrozoval.

O hniezdení labutí, ale na trošku inom, tiež nie odľahlom mieste, som písala aj TU a T U.
 










pondelok, 4. apríla 2011

Krátky čas magnólií

Je to strom s nádherným kvetom, ale veľmi krátkou dobou kvitnutia. Preto som doteraz nemala šťastie odfotiť ho. Síce raz, pred dvomi rokmi som videla kvitnúci strom v Londýne, ale tu v Bratislave sa mi to podarilo až tento víkend.

Od známych som sa dozvedela, že s istotou nájdem magnólie v Medickej záhrade. Mala som v pláne, že sa tam vyberiem v nedeľu. No išla som už o deň skôr. Ale iba preto, že som najprv objavila kvitnúce stromy magnólií v Sade Janka Kráľa. Bolo ich vidno z Viedenskej cesty, preto som cieľ mojej cesty zmenila a  namiesto do Bergu som vošla do parku. Kúsok od cesty stoja dva stromy, pravdepodobne nemajú najvhodnejšie podmienky na svoj rast, lebo nemali tak veľa kvetov, ako ten strom, ktorý som objavila v centre parku, hneď za sochou Janka Kráľa. To bola najkrajšia magnólia, akú som kedy mohla vidieť. 

Myslela som, že sa pôjdem aj dnes popoludní pozrieť na tie, ktoré som videla v Medickej záhrade a ktoré ešte neboli rozkvitnuté. No dnešné popoludňajšie počasie nebolo vhodné na fotenie a podľa všetkého, víchor, ktorý  tadiaľto prefrčal velikánskou rýchlosťou a prudký lejak pozhadzoval všetky lupienky kvetov magnólií. Tak zase asi až  o rok. Som šťastná, že sa mi ich tento rok konečne podarilo vidieť.