nedeľa, 26. júna 2011

Na záver dňa zaspievala Lucie Bílá

Teda nielen mne, ale aj stovkám a stovkám Petržalčanov a určite aj iným obyvateľom nášho mesta. Ale poďme pekne po poriadku.

Včerajšia sobota. Zase deň, kedy sa v meste konalo toľko zaujímavých akcií, že bolo ťažko si vybrať, na ktorú ísť a ktorú nechať  nepovšimnutú. Dopoludnia som strávila doma. Trošku času som venovala v kuchyni príprave obeda a iným nezaujímavým prácam. Popoludní som čakala, ako sa vyvinie počasie. Pohľad na oblohu sľuboval dážď, chvíľami zase svietilo slnko. No keď pominula jedna krátka lejavica, obliekla som sa do cyklistického a kolesá môjho bicykla som nasmerovala na Tyršovo nábrežie. Tam sa konal už piaty ročník prehliadky fotografií amatérskych fotografov - Fotopark 2011. Pomedzi stromy natiahnuté siete boli ovešané množstvom fotografií.  Vystavovateľov, ale aj návštevníkov tam bolo celkom dosť. 



O kúsok ďalej sa konalo slávnostné zahájenie činnosti tohoročnej Magio pláže. Program bol venovaný hlavne deťom, takže tam som sa vôbec nezastavila a išla som popri brehu Dunaja ďalej. Kúsok za Novým mostom som vyšla na hrádzu a prešla som niekoľko kilometrov smerom na rakúsku hranicu. Keďže to na oblohe znovu vyzeralo hrozivo, radšej som sa otočila a išla domov. Keď som prechádzala Sadom Janka Kráľa, tam práve vbiehali do cieľa bežkyne, ktoré sa zúčastnili druhého ročníka bratislavského behu Aupark Ladies Run. Na časomiere bol údaj niečo cez 35 minút. To bol čas, za ktorý prebehli práve vbiehajúce ženy do cieľa päťapol kilometrovej trate. Vtedy sa na chvíľočku rozpršalo, ale mierny dáždik netrval ani len päť minút.







 
Zo Sadu som  nešla domov po hrádzi, ale tak, aby som sa mohla zastaviť na chvíľu aj na Chorvátskom ramene. Dávno som tam nebola, bola som zvedavá, ako to tam teraz vyzerá.  Bola som veľmi prekvapená, lebo okrem dvoch starých labutí a zopár kačičiek  nebolo vo vode žiadne vtáctvo. Na vode je žaburina, či ako to mám nazvať. Teda nič lákavé pre oko, ani pre objektív fotoaparátu.Tak som aspoň sledovala vrany, ktorých  tu je v poslednom čase veľa. Keď porovnávam s minulosťou, nežili tu ani straky a v takom hojnom  množstve ani vrany.

 
Včera sa na petržalskej dostihovej dráhe konali aj Dni Petržalky. Tento rok som si povedala, že tam pôjdem až večer. V programe ma zaujali  vystúpenia skupiny Fragile a na záver programu koncert Lucii Bílej. A na ten som sa tešila najviac. Posledný živý koncert Lucie som videla naposledy v apríli 2008. Je to moja obľúbená speváčka a preto som si nechcela  nechať ujsť jej petržalské vystúpenie. Na dostižku som prišla práve vo chvíli, kedy sa na pódium postavili speváci Fragile. Aj ich si veľmi rada vypočujem. A po nich už prišiel zlatý klinec dňa - koncert Lucie Bílej. Viac ako hodinové vystúpenie bolo fantastické.  (Fotografie z neho sú na stránke Lucii Bílej pod názvom Dni Petržalky). Po ňom už nasledoval len ohňostroj a cesta domov. Bolo pol jednej, keď som otvárala dvere môjho bytu, aby som  ešte nejaký čas mohla v pokoji stráviť zážitky z uplynulého dňa.