pondelok, 6. júna 2011

Malý pes Edo

Dnes sa vrátim s fotografiami k môjmu májového výletu na severné Slovensko. Spomínala som už v predošlých článkoch, že som bola  v Ždiari na chate príbuzných mojej priateľky. Domáci tam boli s nami a s nimi aj ich pes. Ich malý Edy.

So mnou sa doteraz ešte žiaden pes tak nekamarátil, ako tento. Ja mám zväčša pred psami rešpekt, pretože sa ich bojím. No pes domácich bolo malé plemeno, ktorého sa nebolo prečo báť. Tento yorkshirský teriér bol veľmi hravý a kamarátsky. Nenechal ma ani chvíľu bez toho, aby som si ho nevšímala. Len čo som si sadla na pohovku, uvelebil sa tiež vedľa mňa a to tak, že sa vždy tesne dotýkal môjho stehna. Keď sa mu nechcelo ležať a pozerať telku, tak štekal na mňa dovtedy, kým som si nevšimla, že mi priniesol loptičku, s ktorou sa chcel hrať. Tak tú som mu hádzala on bláznivo a šťastne zakaždým trielil za ňou.

V takomto slušivom oblečku sa s nami zoznámil Edy.


Bez jeho obľúbenej hračky ste Edyho nevideli.


Teraz pózujem pre tetu, ktorá k nám prišla na návštevu.



Cez škáru v plote pozerá Edy na okolitý svet.



Edy si zase našiel niekoho, ku komu sa mohol pritúliť.


A tu je už Edy vo svojom trvalom bydlisku, tam, kde sa môže do chuti vybehať a vyblázniť.



S Edym bola tých niekoľko dní poriadna sranda.