nedeľa, 12. júna 2011

Blogeri

Nie som sama, čo sa zaoberám tým, či som svojou tvorbou na internete niekoho zaujala. Či moje fotografie a písanie k nim niekoho oslovilo. Na internete som našla viac článkov na túto tému. Aj keď mám jednu osobnú skúsenosť s vyjadrením, že osoba síce počítadlo na svojej stránke má, no ona si vôbec nevšíma to, či a kto jej na stránku chodí, väčšina si počítadla inštaluje hlavne kvôli tomu, aby vedeli, kto ich stránku navštevuje. Tomu vyjadreniu o nezáujme štatistík a počítadiel ja vôbec neverím. A myslím si to, že to  nebol  pravdivý výrok.  

Ja skoro každý deň špehujem moje dve počítadla a premýšľam nad tým, kto môže byť za ktorou návštevou. Či toho človeka osobne poznám, či si s ním vymieňam elektronickú poštu, či si vzájomne píšeme komentáre k blogom. Rada by som vedela, kto je ukrytý za návštevami zo Šenkvíc, z Nitry, z Prahy Južného mesta, zo Vsetína,  kto je zo Žiliny, či iných miest Slovenska, kto všetko je ukrytý za návštevami z Bratislavy, ktorých je najviac,  ale zaujímalo by ma aj to, kto sú tí, čo sem chodia v hojnom počte z Čiech, ale aj iných krajín a svetadielov. Je mnoho miest odkiaľ podľa štatistík chodia ľudia  na moje stránky. Veľmi často to nie  sú len  náhodné návštevy cez vyhľadávače, o tých sa teraz nezmieňujem. Ale aj tých je dosť. Možno aj mnohí moji návštevníci majú svoje blogy, ktoré by som si rada pozrela, ale kým sa neozvú, neviem, ktoré sú to. Škoda.

K dnešnej úvahe ma priviedol môj včerajší návštevník a zároveň aj človek, ktorý mi zanechal komentár k článku. Prekvapilo ma, že je to muž. Nemyslela som, že chodia ku mne aj muži. Ja síce na pár blogov, ktorých majiteľmi sú muži chodím, na niektoré som v minulosti chodila, aj som nechala zopár komentárov. No keď dotyční nedokázali ani raz zareagovať, prestala som im komentáre písať. Nečakám, že mi bude každý reagovať na môj komentár, no sú aj takí, ktorým nestojí môj komentár ani zato, aby ich zaujímalo, kto je za menom Mimi Tulipánová. 

Druhá kategória blogerov je zase tá, ktorá ku mne príde len vtedy, keď nechám na tom ich blogu  komentár. Nie, ani to nesledujem tým, keď niekomu niečo napíšem. Keď ma niektorý blog zaujme, nechám si ho načítavať RSS systémom. Takže tieto sledujem pravidelne, aj keď dotyční o tom nemusia vôbec vedieť, lebo nie všetky blogy sledujem verejne. Preto odkazujem tým, ktorí si myslia, že za mojím komentárom očakávam recipročne ten ich, pritom viem aj o takých, ktorí sa zdržia pár sekúnd na mojom poslednom článku a napíšu pár slov, že to nevyžadujem. Ďakujem, to naozaj  nemusí byť. Neznásilňujme sa, robme veci úprimne a nepretvarujme sa. Toto je tu všetko o tom, že je to  na báze dobrovoľnosti. A na druhej strane, nechcem si tu z komentárov urobiť ani chatovaciu miestnosť.

Neviem, koľkí z vás si prečítajú moje dnešné riadky. Budem veľmi rada, keď sa zviditeľníte. Možno sa vám moje stránky páčia a možno aj nie. Možno s mojou dnešnou úvahou súhlasíte, možno nie. Nech sa páči, nechajte mi o tom odkaz. Ďakujem vám a ďakujem aj všetkým tým, ktorí to urobili doteraz. 

Prajem vám všetkým krásnu nedeľu!