Silvestrovské slnko pomaly zapadne za obzor. Nastane noc. Posledná v tomto roku a zároveň prvá v tom novom. Keď odbijú hodiny dvanástu, možno si niektorí budete vo veselej spoločnosti štrngať s pohármi šampanského a navzájom sa objímať a vrúcne želať všetko najlepšie. Zvonku bude počuť hluk petárd a ohňostrojov. Nie je to práve najvhodnejšia chvíľa na to, aby sa človek zamyslel nad tým, čo odchádza a čo nové prichádza. Ja nemám túto chvíľu rada, preto si ani nepamätám, kedy som naposledy koniec roka a začiatok nového oslavovala. Už od detstva mi na rozhraní rokov býva skôr clivo ako veselo.
Teraz, o niekoľko hodín skôr, ako to všetko prepukne, je práve vhodný čas na vyjadrenie vďačnosti za všetko dobré, čo nás postretlo v uplynulom roku, ale aj čas na uvedomenie si premárnených príležitostí. Nie vždy nám totiž všetko vychádzalo podľa našich predstáv, nie vždy sa nám podarilo splniť to, čo sme si predsavzali. Nič sa nedeje. Veď tým, že končí jeden rok sa vlastne nič nekončí, život ide ďalej a nové dni nám otvárajú možnosti na splnenie toho, čo sme nestihli skôr. Žiadne zbytočné predsavzatia si o polnoci nedávajme, na to je čas v hociktorý deň v roku. Zo zlých vecí si zoberme ponaučenie, veď každá chyba môže byť pre nás odrazovým mostíkom a naopak, každý úspech môže byť pre nás míľnikom. Pre mnohých koniec roka a začiatok nového neznamená nič viac, iba výmenu kalendára, no mnohí si myslia, že práve otočením listu kalendára na prvého januára sa začína nový a lepší zajtrajšok.