štvrtok, 29. júla 2010

Búrkové mračná

Ešte popoludní sme sa tešili z teplých slnečných lúčov. Asi okolo piatej hodiny som si všimla, že sa obloha zatiahla a vyzeralo to tak, že možno bude aj pršať. Netrvalo dlho a zrazu k nám dorazil čierny búrkový mrak. Taký zvláštny, že som si bežala okamžite pre fotoaparát, aby som si oblohu zvečnila.O chvíľu sa zdvihol silný vietor a z oblohy sa spustili prúdy vody. 

Škoda, že som nemala lepší výhľad na toto prírodné divadlo. No na druhej strane si neviem predstaviť, že by som v tej chvíli bola niekde na otvorenom priestranstve len kvôli tomu, aby som nafotila pekné obrázky. 

streda, 28. júla 2010

Domy v meste - lekáreň u Salvátora

Pri mojich prechádzkach starým mestom sa vždy zastavím pred jedným krásnym domom na Panskej ulici.  Pamätám si ešte na časy, keď v ňom bola na prízemí lekáreň, ale niekoľko posledných rokov sú priestory lekárne prázdne a chátrajú. Lekáreň sa volala u Salvátora, jeho socha krášli fasádu domu. Je postavený v neorenesačnom štýle. 

Teraz je zvonku popísaná grafitmi a polepená rôznymi letákmi a pomaly sa rozpadá. Je to veľká škoda. Mohla by slúžiť aj naďalej, keby nebolo nevyjasnených majetkových sporov, keby sa nebol našiel niekto, kto si odviezol mobiliár lekárne a teší sa z neho niekde vo svojom súkromí. Hoci táto budova prežila vo svojej  histórii naozaj ťažké časy, k úplnemu úpadku sa dostala  až v súčasnosti.

Som veľmi naivná, keď verím, že sa nájde súkromná osoba, ktorej bude na tejto budove záležať a do priestorov bývalej lekárne sa buď nasťahuje lekáreň, alebo aspoň malé múzeum s lekárenskou tématikou?

sobota, 24. júla 2010

Úľava

Tak predsa!  Asi pred dvomi hodinami začalo v diaľke hrmieť a po chvíli už oblohu osvetľovali aj blesky. Netrvalo dlho a spustil sa  lejak, prišla víchrica, ktorá zohýbala stromy pod našimi oknami až k zemi. Na zem spadlo a ešte stále padá množstvo vody. Po tropických dňoch budeme dýchať svieži vzduch.Túto noc sa konečne normálne vyspíme. 

pondelok, 19. júla 2010

Ako som hľadala petržalský cintorín


Už dlhšiu dobu ma prenasledovala otázka, kde je petržalský cintorín. Nie, nebojte sa, ešte sa tam nechystám. Ale keďže som už viac ako 31 rokov Petržalčankou, aj by sa mi patrilo vedieť, kde sa nachádza miesto posledného odpočinku v našej mestskej štvrti.  Včera popoludní bolo práve počasie vhodné na výpravy za neznámym, tak  som podnikla cestu na cintorín.

Najprv som si na istej internetovej stránke , ktorú bežne dosť často využívam,  vyhľadala spôsob, ako sa tam dostanem. Všetky odchody a prestupy som si podrobne zapísala na lístok a vybrala som sa za cieľom. No tu bol prvý kameň úrazu. Podľa plánovača ciest som mala cestovať takto:

streda, 14. júla 2010

Osvieženie pri fontánach


Určite budete so mnou všetci súhlasiť, že najlepší je v týchto horúčavách pobyt niekde pri vode. Ležať pekne v chládku pod stromami a nerobiť nič, len sa ísť občas ponoriť do príjemnej vody. No nie každý to môže urobiť. Práca a povinnosti nedovolia. Aj ja som musela ísť včera za povinnosťami do rozpáleného mesta. Šťastie, že vybavovačky netrvali dlho. Cestou na zastávku k môjmu autobusu som sa zastavila pri každej fontáne, okolo ktorej som išla. U nás v Bratislave ich máme celkom dosť.

Fontána pred MPSVR  SR na Špitálskej ulici. Škoda, aj keď je fontána na rušnej ulici, dobre by padlo, keby sa k nej dalo na chvíľu posadiť a vychutnať jemnú spŕšku vody. Namiesto lavičiek je obložená autami ministerských pracovníkov.
 

nedeľa, 11. júla 2010

Kulinárske dobroty v Dobrohošti


Tak, ako už 9 rokov predtým, aj včera už po desiaty krát usporiadala obec Dobrohošť kultúrno-kulinársky festival pod názvom Tajomstvo dobrohošťských pecí.  Prvý raz som objavila túto udalosť pred štyrmi rokmi. Aj vtedy, aj včera, bolo nádherné počasie, ale až príliš teplo. Neviem, či chutí ľuďom v takých horúčavách jesť toľko, ako keby bolo o niečo chladnejšie počasie. Ako prvú som išla pozrieť ponuku do domu, v ktorom som pred štyrmi rokmi prvý raz v živote jedla držkový perkelt. Tentokrát som chcela niečo iné, mala som chuť na maďarskú špecialitu halászlé. Keďže ju v tomto dome nemali, zašla som o kúsok ďalej, kde už na bráne vyvesený jedálny lístok oznamoval, že medzi ponúkanými jedlami je aj to, čo hľadám. Chutila výborne, výborné bolo to, že v polievke neboli vôbec kosti. Keďže sa žiadalo jedlo zapiť, dobre padlo chladené pivo. Okrem ponuky v rodinných domoch boli popri ceste viaceré stánky s bohatou ponukou jedál a nápojov.

utorok, 6. júla 2010

Letná búrka

Po niekoľkodňových horúčavách sa dnes ráno nechcelo slnku vyjsť spoza mrakov.  Dopoludnia sa dážď akosi nevedel osmeliť, veď už okolo ôsmej spadlo prvých pár kvapiek, no potom dlho nič. Pred obedom si to ale rozmyslel a spustil sa v takej sile, ako už dávno nie. Ešte aj vietor mu dopomohol. Párkrát sa zablyslo, zahrmelo a o chvíľu už zase svietilo slniečko. Takto si to predstavujem letný dážď. A nech je teraz zase pekne.



pondelok, 5. júla 2010

Kavka z periférie

Aj vy nakupujute zlacnené knihy? Ja občas áno. Pred pár rokmi som  takto vo výpredaji vydavateľstva Ikar náhodou natrafila na knihu s názvom Kavka z periférie od Anny Antošovej. Dnes som túto knihu spomenula jednému z mojich priateľov na Facebooku, ktorý sa zaoberá históriou Petržalky. O knihe vraj počul, ale sa k nej už nevie dostať, je vypredaná.

 O čom vlastne táto knižka pojednáva? Dej knihy nás zavedie do bratislavskej časti  Petržalka v časoch, kedy  to bola ešte dedina so všetkým, čo k dedine patrí. Sú v nej zachytené spomienky učiteľky, ktorá pochádzala z Modry a jedným zo svojich pôsobísk, ktoré po škole dostala, bola aj petržalská škola. Sú v nej spomienky na skutočné udalosti, ulice sú nazvané tak, ako sa volali, len mená postáv autorka z pochopiteľných dôvodov  zmenila.

Ja nie som rodená Petržalčanka, ale mojím domovom sa stala pred viac ako 32-mi rokmi. Viem, že tí praví rodení Petržalčania nás nemajú radi, dávajú nám za vinu, že kvôli nám prisťahovalcom boli zbúrané ich rodinné domčeky, zrovnané ich záhrady plné ovocných stromov. Bohužiaľ, život je taký. Staré ustupuje novému. Nič nezostáva nemenné. 

piatok, 2. júla 2010

Leto

Už druhý deň  sú tu znova.  Letné prázdniny. Čas, kedy si deti oddýchnu od školy, čas, kedy zase rodičia nevedia, či počas dvoch  mesiacov s deťmi.  Našťastie, mňa sa už tento problém netýka, no v pamäti mi zostanú roky, kedy som mala nárok len na dva týždne dovolenky  a len letné prázdniny trvajú dva mesiace.

Horúčavy s teplotami nad 30 stupňov sú už pár dní, ďalších minimálnych 10 nás vraj ešte čakajú. Začalo sa sťahovanie národov.  K moru vedú kolóny áut. No nie každý ide oddychovať k moru, viacerým ich situácia nedovoľuje, aby sa vybrali niekde na dovolenku. Ďalšia kategória ľudí je tá, ktorú teraz čaká práve vrchol  doterajšieho snaženia, množstvo práce, ktoré súvisí so zberom úrody. Polia začínajú naberať žlté farby, za krátky čas sa do zrelého obilia zahryznú žacie lišty  kombajnov.