piatok, 30. apríla 2010

Máj - lásky čas

Tak a máme tu posledný aprílový večer. Je za nami mesiac, ktorý má prívlastok bláznivý. A tento, čo sa počasia týka, taký aj bol. Teraz je pred nami už piaty mesiac tohto roku. Máj. Je to obdobie, kedy sa čoraz viac prebúdzajú sily prírody a aj my ľudia začíname viac túžiť po prítomnosti opačného pohlavia, po dotykoch a dôvernostiach, túžime po niekom, kto by nás vypočul a porozumel našej duši.  Preto sa tomuto mesiacu hovorí aj mesiac lásky. Zajtra si teda  podľa zvyku vyjdite pod rozkvitnutú čerešňu, aj keď podľa mňa už všetky čerešne odkvitli a tí, čo sa ľúbite, dajte si pod rozkvitnutým stromom bozk lásky. Tým ostatným želám, aby sa bez ohľadu na vek zaľúbili znovu. Veď len s láskou je náš život zmysluplný a naplnený.



nedeľa, 25. apríla 2010

Darček z Ameriky

Z krajiny za veľkou mlákou sa vrátila domov po mesačnom pobyte. Plná dojmov, kufre plné darčekov pre rodinu, pre priateľov. No okrem toho preniesla cez hranice aj niečo, o čom nevedela a  čo si do dnešného dňa ani nechce priznať. Chorobu. 


Chorobu, ktorá v nej možno tlela dávno, alebo sa aj v nepatrnej miere prejavovala, ale návratom po mesačnom pobyte u príbuznej v Amerike, sa choroba začala prejavovať oveľa intenzívnejšie. Dozvedeli sme sa, že tam v ďalekej krajine za morom sa ju snažili odpratať z tohto sveta. Hostiteľka sa ju vraj pokúsila otráviť. Nakoniec z vecí, ktoré si z Ameriky priniesla, nenosila nič, lebo podľa nej bolo všetko posypané neviditeľným práškom a ten prášok ju mal zniesť z tohto sveta. Neskôr boli otrávené nielen  veci z Ameriky, ale aj potraviny v ich chladničke, matrace v posteli, voda z vodovodu. 

sobota, 24. apríla 2010

Réunion

Týmto dnešným príspevkom si tu asi peknú vizitku neurobím. No ale čo, nikto z neba múdry nespadol a človek sa vraj učí do konca svojho života. Tu je toho dôkaz:


piatok, 23. apríla 2010

Dnes večer v klube Za zrkadlom

Po dlhšom čase som dnes bola na kultúre. V pondelok dopoludnia som náhodou objavila na nete správičku, že 22. apríla bude v petržalskom klube Za zrkadlom koncert hudobnej skupiny  Preßburger Klezmer Band. Doteraz som ich počula hrať len raz v rámci kultúrneho leta a po tomto koncerte som si zadovážila aj ich CD. Preto som sa v pondelok informácii o koncerte potešila a neváhala som ani minútu, hneď som si objednala lístok.

Koncert mal začať o 20. hodine. Z domu som išla skôr, aby som  mohla zaujať lepšie miesto v hľadisku. Bolo pol ôsmej, keď som prišla do DK Zrkadlový háj. Vo vstupnej hale domu kultúry si návštevníci mohli kúpiť špeciality židovskej kuchyne, ktoré tam ponúkala jediná bratislavská židovská reštaurácia. No a to bol trošku kameň úrazu. Iste už každý o židovskej kuchyni počul, že sa v nej používa veľa cesnaku. Ľudia si nosili do miestnosti, v ktorej mal byť koncert, akési plnené taštičky, z ktorých bolo príšerne cítiť cesnak. Koncert nezačal včas, ešte o štvrť na deväť behali organizátori a zháňali stoličky, lebo mnohí nemali kde sedieť.  Chvíľami mi prichádzalo ťažko, nenápadne som sa pozerala  okolo seba, či sa tam náhodou niektorí nevyzuli, pretože tam bol taký príšerný vzduch. Neviem z akého dôvodu klimatizácia nepracovala.

pondelok, 19. apríla 2010

Rozkvitnutá jar


Po tohoročnej dlhej a na sneh bohatej zime  a po bojazlivom začiatku jari sa v posledných dňoch príroda rozhodla nabrať závratné tempo a doháňa všetko, čo zameškala. Po odkvitnutých snežienkach prišli na rad fialky, zlatý dážď už pomaly odkvitá tiež, ale krásnou pastvou pre oči sú ďalšie zázraky prírody.
Na štvrtok večer som si dnes cez internet objednala lístok na koncert, v potvrdenej objednávke bola informácia, že ho dnes treba aj vyplatiť. Vôbec som sa nehnevala, že musím ísť von. Vonku svietilo krásne slniečko, tak som vzala fotoaparát a urobila som si dvojhodinovú prechádzku, na  ktorej som mohla obdivovať všetku tú rozkvitnutú krásu.

nedeľa, 18. apríla 2010

Bicykel a ja


Mám veľmi rada jazdu na bicykli. Vďačím jeho vynálezcovi za tento skvelý vynález. Dnes ho pokladáme za úplnú samozrejmosť, no bicykle existujú len necelých 170 rokov.

Bicyklovať som sa naučila ako dieťa. Nemala som vlastný detský bicykel, ale prvé pokusy a aj úspešné začiatky bicyklovania boli na otcovom pánskom bicykli. Keďže som vtedy bola ešte dosť krpatá na to, aby som na ňom mohla sedieť, bicyklovala som sa tak, že pravú nohu som mala pod tyčou. Určite bol na mňa smiešny pohľad, pretože som musela vyzerať ako paragraf. No v tých časoch som tak nebicyklovala sama. Až o nejaký čas neskôr mi rodičia kúpili dámsky bicykel a ešte aj potom trvalo dosť dlho, kým som sa na ňom mohla počas jazdy posadiť. Bicykel som v tých časoch používala skôr ako približovadlo na nákupy,  na ktoré som chodievala dosť často.

štvrtok, 15. apríla 2010

Slimáčik máčik vystrč rožky


Včera podvečer to už vyzeralo tak, 
že dažďa bolo dosť 
a že sa konečne vyčasí.
Na chvíľu sa ukázalo slniečko,
dokonca sa aj mierne oteplilo. 

Kaplnka v Petržalke

Už som v niektorom inom článku na tomto blogu písala, že v Petržalke bývam 32 rokov. Za toto obdobie som ju postupne spoznávala, hoci netvrdím, že poznám všetky jej zákutia. Aj v betónovom meste, či v králikárni, ako ju nazval jeden bývalý federálny činiteľ, sa dajú nájsť zaujímavé miesta.

Pozostatok starej Petržalky zostal aj neďaleko nášho domu, v lesoparku blízko dostihovej dráhy. Je to kaplnka približne z roku 1909. Z prameňov z literatúry V. Obuchová, Kaplnka pri dostihovej dráhe v Petržalke sa dá dozvedieť nasledovné:

streda, 14. apríla 2010

O čom sa píše na diskusnom fóre na Profesii

Dnes ráno, tak ako skoro každý deň za posledných 9 mesiacov a dva týždne, som začínala prehliadkou nových inzerátov na webovej stránke Profesia. Takých, na ktoré by som mohla reagovať, je tam stále minimum. Niekedy sa už zamýšľam aj nad tým, aký zmysel má vypisovanie žiadostí a posielať ich zamestnávateľom, ktorí voľné miesta inzerujú. Veď reakcia na moje žiadosti je takmer nulová.

Občas si kliknem aj na fórum, ktoré je na tejto stránke. Tam sa vždy dozviem, že nie som sama, ktorá má podobné skúsenosti. Dnes som tam náhodou objavila komentár, ktorý kritizoval istú poisťovňu za to, že inzeruje každé dva týždne stále to isté voľné  miesto. Dotyčná vraj 3-krát poslala žiadosť, vždy jej prišla zamietavá odpoveď. No bola na tom podobne ako ja, ktorá som tiež na jeden z inzerátov tejto poisťovne reagovala.  Prišla mi od nich automatická odpoveď, že mám vyplniť dotazník na ich webovej stránke. Celá šťastná, lebo to bola vôbec prvá reakcia na moje žiadosti, som sa vybrala vypĺňať uvedený dotazník. No moja radosť netrvala dlho. Prišla som len po dátum narodenia a už tam bol hneď zádrheľ. Dátum sa nedal natvrdo napísať, ale ho bolo treba vybrať z ponúkaných čísiel dní, mesiacov a rokov. Klikám, klikám na tie roky, až som prišla na rok 1970. Odtiaľ ani za svet ďalej. Skúšam znova, ale dopracovala som sa k tomu istému. Dotazník ma ďalej nepustil, lebo som nespĺňala ich dôležitú požiadavku - narodila som sa pred rokom 1970. Spoločnosti som poslala mail s otázkou, prečo to tak je, no na odpoveď čakám dodnes.

Už by azda aj stačilo

Keď som v piatok minulý týždeň zahájila moju tohoročnú cyklistickú sezónu, tak som si plánovala, že od pondelka tohto týždňa to zoberiem vážne a začnem každý deň bicyklovať. No už domov z prvej túry som sa ponáhľala, pretože mraky na oblohe neveštili nič dobré. Cestou síce na mňa pár kvapiek padlo, ale domov som prišla suchá. Predpokladala som, že v najbližšie dva dni na bicykel nesadnem, lebo budem musieť nechať oddýchnuť sedaciu časť môjho tela. Tá pocítila prvú cyklovychádzku a naozaj sa  v dvoch  nasledujúcich dňoch zotavovala. V pondelok bola zotavená natoľko, že som mohla znovu vysadnúť na bike, keby...keby celý deň nepršalo,   keby nelialo  v utorok a keby nelialo ešte aj dnes. Tak už mám toho naozaj dosť! Bude tomu raz aj koniec? Nedá sa bicyklovať, nedá sa ísť von s fotoaparátom.


Nech vám pochmúrnu zamračenú náladu zlepší aspoň pohľad na tento tulipán, ktorý som si musela doniesť z obchodu, aby som si ho mohla odfotiť.

pondelok, 12. apríla 2010

Jar


Jar je život
jar je nádej
je to láska aj šťastie
na jar znova všetko rastie
bez jari je život pustý
nebuďme už viacej smutní


piatok, 9. apríla 2010

Rusovce - kaštieľ a park

Do Rusoviec chodievam viac ako 25 rokov.  Najprv som roky chodievala k jazeru, uprostred ktorého bol malý ostrov a ktoré bolo v tých časoch zo všetkých strán  obklopené stromami. Veľmi sa mi tam páčilo, chodievali sme tam celá rodina. No po začatí výstavby  vodného diela na Dunaji časť lesíka, ktorý od strany Dunaja obkolesoval jazero, ustúpila stavbe cesty, ktorú používali stavbári.  Po dokončení diela zostalo z ostrovčeka uprostred len torzo, pretože sa zdvihla hladina Dunaja. Už to viac nebolo to jazero, ktoré som pred pár rokmi spoznala. Preto som sa presunula k inému jazeru, ktoré je o pár kilometrov ďalej, v Čunove. Až vtedy som začala spoznávať aj ďalšie zákutia Rusoviec. Rusovecký park s kaštieľom, krčmičky a reštaurácie. Keby som chcela porátať kilometre, ktoré som prejazdila do Čunova, asi by som prišla k dosť vysokému číslu. Aj v Rusovciach som strávila veľa  hodín pri vínnom striku, pive, grilovanom kolene, alebo pečenej rybe a neodmysliteľnej živej hudbe s tancom. Škoda, že posledné tri-štyri roky s om do Rusoviec chodila čoraz menej a za posledné leto som tam tuším nebola ani raz.

pondelok, 5. apríla 2010

Eurovea a nová dunajská promenáda

Pred niekoľkými dňami bolo v Bratislave otvorené ďalšie nákupné centrum priamo na dunajskom nábreží. Včera som  ho navštívila už aj ja. Aj keď obchody otvorené neboli, dalo sa vojsť do útrob tohto velikánskeho shoppingu a pozrieť si ho. Od tých starších sa mi líši hlavne v tom, že som v ňom vôbec nevidela kvetinovú výzdobu. Prečo? Ešte nie je interiér dokončený, alebo to zostane tak? Keď som vlani v lete navštívila jedno cyperské nákupné centrum, bola to práve absencia kvetov, ktorú som si tam ihneď uvedomila. Nie je Polus či Aupark s kvetmi krajší? Uvidíme, či to je už konečná úprava. Do nového nákupného centra plánujem zájsť v čase, keď budú otvorené obchody a keď to tam bude žiť ľuďmi.

Na to, že sa prejdem po novej dunajskej promenáde, som sa tešila predčasne. Priestor - niekoľko metrov od brehu Dunaja  je stále ohradený a nie je k nemu prístup.


štvrtok, 1. apríla 2010

...a zase ďalšie dane

Tak čo hovoríte na ďalšiu daň, ktorú budeme platiť?

Cyklisti, šetrite si peniažky, pretože bol schválený zákon o dani pre cyklistov.

Budem rada, keď mi k tomu napíšete vaše názory.
(prvý apríl)





Obrázok požičaný z internetu